Erasmusplus SAAIC IUVENTA
    ERASMUS+ PRÍBEHY

Mgr. Bianka Tóthová


Absolventi Erasmus+ programu si v dôsledku realizovanej mobility zvýšia svoje schopnosti, vedomosti a zručnosti. Program má pozitívny vplyv na kariéru absolventov, zlepšia si komunikačné schopnosti v cudzom jazyku, ktorý je veľmi dôležitý v súčasnosti pri uplatnení sa na trhu práce. Dôležitým faktom je, že absolventi vďaka Erasmus+ programu majú viac skúseností, sú viac flexibilní, samostatní, adaptabilní, ľahko nadväzujú nové kontakty a zamestnávatelia sa viac zaujímajú o absolventov mobility lebo majú skúsenosti s tímovou prácou a rýchlejšie sa adaptujú v novom zamestnaní. Viac

Prvý Erasmus+ program som absolvovala v Poľsku kvôli novým skúsenostiam a potrebe vystúpiť z komfortnej zóny. Prišla som na to, že cestovanie je to, čo ma baví. Ďalej som bola v Portugalsku kde som si zlepšila komunikačné schopnosti v cudzom jazyku a spoznala novú krajinu a jej kultúru. Po návrate z Lisabonu som registrovala pozitívne zmeny medzi pracovnými skúsenosťami pred a po absolvovaní Erasmus+ programu. Následkom absolvovania mobility, osamostatnenia sa a zlepšenia jazykových schopností som vnímala, že som zaujímavejšia pre zamestnávateľov. Na záver som absolvovala Erasmus+ program v Chorvátsku kde som nadviazala vzácne priateľstvá.


Mgr. Janka Rohaľová a Mgr. Soňa Sosenková, ZŠ Wolkerova, Bardejov


Za hlavný prínos nášho projektu považujeme zlepšenie digitálnych zručností a jazykových kompetencií našich žiakov v nemeckom a anglickom jazyku. Žiaci si hravou formou obohatili slovnú zásobu v rôznych tematických okruhoch a získali nezabudnuteľné skúsenosti a priateľstvá v rôznych častiach sveta. Vyučujúcim, ktorí boli zapojení do projektu, sa podarilo vytvoriť rôzne výukové materiály a implementovať prvky gamifikácie do školského vzdelávacieho programu. Viac

V septembri 2017 sa naša základná škola zapojila do medzinárodného projektu "Spielendneueslernen". Na projekte spolupracovali školy z Turecka, Grécka, Talianska, Poľska a Slovenska. Témou projektu bola gamifikácia (uplatňovanie herných princípov) v učení. Projektovými jazykmi bola nemčina a angličtina. Základným cieľom projektu bolo zlepšenie jazykových kompetencií a zručností v nemeckom a anglickom jazyku. Žiaci si hravou formou obohatili slovnú zásobu v rôznych tematických okruhoch. To, čo sa naučili, si precvičovali pomocou on-line kvízov, ktoré zostavovali učitelia jednotlivých krajín. Na tvorbu kvízov sa využívala aplikácia quizizz.com. Počas dvojročného trvania projektu boli žiaci zapojení do manažmentu celého projektu. V novembri 2017 vytvárali logo a on-line hlasovaním si vybrali to, ktoré sa im najviac páčilo. Tento projekt bol zaujímavý tým, že žiaci mali možnosť spoznať svojich partnerov aj osobne. V apríli 2018 sa najusilovnejší žiaci zo všetkých škôl stretli na Sicílií v meste Catania. V novembri 2018 ďalšia skupina žiakov cestovala do poľskej Lodži a v máji 2019 spoznali žiaci grécke Atény. Posledné stretnutie sa uskutočnilo na Slovensku, v našej základnej škole, ktorá bola koordinátorom celého projektu. Vďaka realizácií tohto projektu si žiaci upevnili digitálne zručnosti, znalosti z nemčiny a angličtiny, vychutnali dobrodružstvo z cestovania, nadobudli nové životné skúsenosti, získali nových priateľov z rôznych častí sveta a veríme, že tieto vzácne skúsenosti využijú v budúcnosti aj pri šírení rešpektu a vzájomnej tolerancie k iným kultúram. Ďakujeme ERASMUSPLUS za úžasnú príležitosť a nezabudnuteľné zážitky. Aj keď sme v decembri projekt ukončili,priateľské vzťahy a spolupráca trvá naďalej.


Júlia Kurtyová, Základná škola v Kurime


Mne osobne tento kurz dal veľmi veľa. Zmenil u mňa vnímanie žiakov so špeciálnymi potrebami. Verím, že vďaka nášmu Erasmus+ projektu budú našu brožúrku využívať aj ostatní moji kolegovia a rodičia a že časom dokážeme naplniť všetky špeciálne potreby našich žiakov. Viac

S Erasmovaním som začala ešte na vysokej škole. Polročná mobilita na bakalárskom stupni, Comenius stáž pre budúcich učiteľov, letná Erasmus stáž v Portugalsku. Neskôr, po štúdiu, som ešte jeden rok učila na internátnej škole v Škótsku. Keď som po týchto všetkých skúsenostiach začala plná nápadov a entuziazmu učiť na základnej škole v rodnej Kurime, hneď som „skočila“ po možnosti zapojiť aj našu školu do projektu Erasmus+. Najprv tak skúšobne, pre učiteľov, s vyhliadkou mobilít aj pre našich žiakov niekedy v budúcnosti. Prvý pokus mi ale nevyšiel, projekt nebol napísaný dostatočne dobre. Aj to prináša život. Ďalšou pedagogickou praxou, spoznávaním prostredia školy a potrieb žiakov som sa začala čoraz viac zamýšľať nad integrovanými žiakmi. Uvedomila som si, že mám veľmi málo poznatkov z tejto oblasti a čo je najhoršie, informácie z diagnostických správ som absolútne nevedela pretaviť do mojej práce na hodinách. Jednoducho povedané, nevedela som, ako mojim žiakom pomôcť. V súvislosti s projektom inkluzívneho vzdelávania, ktorý už na našej škole bežal, som sa rozhodla napísať projekt, v rámci ktorého sme vycestovali ja a pán riaditeľ na kurzy do Anglicka. Cieľom bolo priniesť zo zahraničia nové poznatky, skúsenosti a konkrétne vyučovacie metódy, ktoré by sme mohli ako učitelia používať v práci s integrovanými žiakmi. Pred samotným písaním projektu som si musela naštudovať tému inklúzie a špeciálneho vzdelávania, taktiež veľmi prínosnými boli aj debaty s našou školskou psychologičkou, ktorá ma oboznámila so situáciou na našej škole. Ďalším dôležitým bodom bol výber kurzov s ohľadom na náš cieľ. Spätne môžem zhodnotiť, že to sa nám podarilo – pán riaditeľ aj ja sme absolvovali kvalitné kurzy v Anglicku, ktoré nám rozšírili obzory a dali dobré poznatky, ktoré by sme mohli rozšíriť medzi kolegov. Konkrétne, môj kurz sa venoval najčastejším ťažkostiam vo vzdelávaní ako dyslexia, ADHD, ťažkosti s pracovnou pamäťou a mnohým ďalším. Popisoval ich prejavy u žiakov a ponúkal inovatívne metódy, vďaka ktorým môžeme uľahčiť učenie žiakom so špeciálnymi potrebami. Výsledkom nášho projektu je brožúrka, ktorá obsahuje prevažne preklad poznatkov a postrehov, ktoré som nadobudla na kurze. Mne osobne tento kurz dal veľmi veľa. Zmenil u mňa vnímanie žiakov so špeciálnymi potrebami. Pred tým som si dostatočne neuvedomovala, aké problémy v učení môžu tieto ťažkosti spôsobiť. Že zapamätať si dve-tri inštrukcie za sebou alebo opisovať z tabule môže byť „mission impossible“ pre niektorých žiakov. To ma motivovalo o to viac, pomáhať integrovaným žiakom aj tým, že budem v praxi využívať poznatky a hlavne inovatívne metódy, ktoré sa v brožúrke nachádzajú. Verím, že vďaka nášmu Erasmus+ projektu budú brožúrku využívať aj ostatní moji kolegovia a rodičia a že časom dokážeme naplniť všetky špeciálne potreby našich žiakov.


Andrej Tomić


Hlavný prínos Erasmu viete posúdiť až s odstupom času, keď máte šancu využiť získané soft skills , napríklad pri uchádzaní sa o zamestnanie. Určite sa zdokonalila aj moja angličtina, ktorú som musel využívať pri každej udalosti, či pri dorozumievaní sa s mojimi kamarátmi zo Španielska a Portugalska :). Viac

Na Erasmus do Porta som išiel plný očakávaní, čo ma tam asi čaká? Akí budú na mňa spolubývajúci? Nešiel som na Erasmus s nikým známym, a preto som očakával, že si tam niekoho nájdem, s kým budem môcť spoznávať túto úžasnú, krásnu krajinu. Očakávania sa naplnili a ja som si v Porte našiel mnoho známych. Škola bola o trochu ďalej (60 km) v mestečku s názvom Felgueiras. Cesta trvala autobusom asi 3 hodiny a nebola vôbec dokonalá, tak sme sa dohodli s profesormi, že študovať budem v rámci tvorenia projektov. Tu sa potvrdila moja teória, že dohodnúť sa na Erasme naozaj dá, aj keď riešite individuálne podmienky. Následne som začal určitý "trend" a po mojom vzore sa takmer všetci študenti z Felgueiras presťahovali do Porta. V Porte som tak stihol pozrieť všetky pamiatky, ktoré toto nádherné mesto má. Objavoval som aj ďalšie mestá, ako je Lisabon, Aveiro, Braga, Fatima a mnohé ďalšie, ktoré mi navždy utkveli v pamäti. Z Porta sa odchádzalo ťažko. Najprv vám trvá dlho, kým si konečne zvyknete a keď už si zvyknete, musíte zrazu odísť. To, že je to váš nový domov vám dôjde až na letisku s batožinou v ruke, keď uvidíte reklamné pútače, ktoré vás na letisku vítali. Sľúbil som si, že sa do Porta určite raz vrátim a tento môj druhý domov odporúčam aj vám, študentom, ktorí sa chystáte na najbližší Erasmus. Profesorov, kultúry a gastronómie sa nemusíte báť, školu zvládne každý Erasmák :).
Viac o Andrejovom Erasme sa môžete dozvedieť aj z jeho blogu.


Zuzana Marejková, IPA Slovakia s.r.o.


Moja cesta rozvoja a Excelencie => Erasmus + => Lotyšsko - Riga 2019 Bola som nováčikom/zamestnancom poradenskej spoločnosti IPA Slovakia, keď ma kolega Marcel oslovil, či by som sa chcela zúčastniť mobility Erasmus+ v Lotyšsku, zameranú na tému „Ako budovať organizačnú excelentnosť v školách“. Vraj je to výborná príležitosť a super zážitok vo všetkých smeroch. Nikdy predtým som takúto možnosť nedostala, keďže moja práca ekonómky/účtovníčky nebola doposiaľ vnímaná z iného uhla pohľadu, než je ten bežný, tradičný. Napriek mojím obavám, som súhlasila. Pracovný program, ktorý som dostala ako aj téma a celkový obsah školiaceho kurzu spoločnosti Eurofortis, ma veľmi zaujali. Tak sa začala moja príprava na tento skvelý projekt. Viac

Štúdium poskytnutých materiálov, informácií o novej krajine ako aj jazyková príprava angličtiny v rámci firemného kurzu, uskutočňovaného v spolupráci s tímom Harmony. Tým som sa stala členkou tímu projektu HAPPY SCHOOL 2020, ktorý vznikol v rámci programu Erasmus+ na Slovensku. Za účelom naplnenia cieľov projektu HAPPY SCHOOL 2020 vzniklo prvé národné konzorcium na Slovensku. Skladá sa z troch členov – Harmony Academy Trnava, IPA Slovakia Žilina a PlusAcademia Bratislava. Hlavným cieľom tohto konzorcia je úspešne prostredníctvom projektu HAPPY SCHOOL 2020 implementovať model Learn and Lead do prevádzky jazykových škôl v plnom rozmere a podporiť lektorov v nových, zavádzajúcich pozíciách, ktoré táto cesta Learn&Lead ponúka. Implementáciu tohto modelu riadenia prepája jazyková škola Harmony Academy Trnava v procese celoživotného vzdelávania, s kariérnym rastom svojich lektorov a v priamom napojení na ich možnosť zapojenia sa do riadenia samotnej školy. Realizácia tohto cieľa sa uskutočňuje s dôrazom na implementáciu prístupu zameraného na potreby jednotlivca – študenta/človeka, tzv. Sutdent/Human Centric Desing a to cez posilňovanie kompetencií lektorov a riadiacich pracovníkov škôl a inštitúcií v oblasti jazykového a odborného vzdelávania na Slovensku a v zahraničí. Táto vízia veľmi úzko súvisí s programom nášho školenia v lotyšskej Rige. V rámci projektu Erasmus+/KA1, ktorého sa týkala aj naša mobilita v Lotyšsku, sa uskutočnil aj školiaci program pod názvom „How to build the organisational excellence in schools“. Školiaci kurz „Cesta k vybudovaniu excelentnej školy“ je medzinárodné školenie vytvorené európskymi školiteľmi a poradcami pre zavedenie excelentného riadenia do škôl a ďalších organizácií po celej Európe. Cieľovou skupinou sú riaditelia škôl, ich zástupcovia, učitelia a ďalšie osoby zodpovedné za vedenie školy. Je to inovatívny, proaktívny, motivujúci a inšpirujúci zážitok konaný pod dohľadom spoločnosti Eurofortis IT SIA, v Rige. Školenie cesty budovania excelencie je certifikované európskou asociáciou a EuroBEN v spolupráci so spoločnosťou Eurofortis IT SIA. Účastníci obdržia záverečný Certifikát a Europass Mobility dokument. Excelentné organizácie jasne preverujú, že ich cieľom je uspokojovanie všetkých záujmových skupín, čo úzko súvisí s tým, čo a ako robia dnes, čo ich ovplyvňuje a čo plánujú robiť v budúcnosti. V súčasnosti sú v zavádzaní a samotnom uplatňovaní excelencie uznávané 3 prístupy medzinárodných štandardov. V dnešnej dobe je v Európe najviac používaný model excelencie EFQM, ako manažérsky nástroj, ktorý ponúka komplexný pohľad na organizáciu. Model excelencie EFQM predstavuje široký a porovnávací vodiaci rámec, ktorý slúži ako sprievodca pri hľadaní možností zvyšovania kvality, pretože pre zlepšenie existujú nástroje a metodiky a neustále tu vznikajú nové možnosti. Implementácia procesu „Excellence“ vrátane sebahodnotenia a využívania rôznych podporných metód je vhodná nielen pre školy ale aj ostatné napredujúce organizácie v oblasti odborného vzdelávania. Neustále zlepšovanie a niektoré základné princípy EFQM - najpoužívanejšieho európskeho modelu excelentnosti vám pomôžu vybudovať kultúru excelentnosti a zmeniť vašu organizáciu na miesto s vynikajúcimi výsledkami, spokojnými klientmi, zamestnancami a udržateľnou budúcnosťou. Lotyšsko, Riga 12.-.18.5.2019 – Eurofortis IT SIA – „How to build the organisational excellence in schools“ V rámci našej mobility v Lotyšsku som získala veľa nových zážitkov, nových vedomostí ako aj možnosť cestovať, spoznávať novú krajinu, jej kultúru. Získala som nové priateľstvo – dievčatá z Harmony Academy, Janka a Monika, sú neskutočne húževnaté, vzdelané, odhodlané uskutočňovať a napĺňať víziu HAPPY SCHOOL 2020, prostredníctvom modelu Learn&Lead – zapojením všetkých jej častí. Janka Ch. mi povedala jednu krásnu vetu: „To, že si tu, je dar.“


Lucia Kurucová, 3.C, Škola úžitkového výtvarníctva v Košiciach


Vieš, čo je to Erasmus? Je to program Európskej únie, ktorý podporuje aktivity v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy mládeže a športu. Toto je definícia. Realita je taká, že študent odíde do inej krajiny, kde má možnosť študovať, zdokonaliť sa v cudzom jazyku, spoznať krajinu, kultúru a nadviazať nové priateľstvá. Zažije chvíle ťažké i krásne a určite nadobudne zážitky, na ktoré bude s úsmevom spomínať celý život. Študujem na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach, odbor propagačné výtvarníctvo. Mňa vybrali na trojtýždňový pobyt v Budapešti. Na prvý pohľad je hlavné mesto Maďarska fajn, ale potvrdia sa fámy, že s Maďarom len po maďarsky, lebo je to národ tvrdohlavý a zaťatý? Viac

Pozrime sa na to ako to dopadlo. Všetko sa začalo v jedno krásne septembrové ráno. Na toto ročné obdobie bolo veľmi teplo, priam „letné počasie“. Ubytovanie bolo super, blízko sme mali kaviarne aj obchodné centrum. Neďaleko zastávka metra, takže podmienky ideálne. Šesť zastávok metrom nás delilo od firmy, v ktorej sme pracovali na zadaných úlohách. Komunikovali sme anglicky, no úplne ideálne to nebolo (najmä z mojej strany), a tak sme si pomáhali rukami – nohami. Po práci sme využívali čas spoznávaním krás Budapešti, videli sme múzeá, galérie, výstavy, starobylé pamiatky i súčasnú tvorbu. Okrem Budapešti sme si urobili cez víkend jednodňový výlet loďou po Dunaji do malebného mestečka Szentendre. Je to umelecké mestečko, ktoré nás okúzlilo na každom kroku. Úzke uličky, umelecké kreácie pod holým nebom, aj možnosť oddýchnuť si na brehu Dunaja. Ďalší pekný zážitkový výlet bol v Budapeštianskej zoo. Neverila som, že tam dokážem stráviť celý deň. Nebolo to len o zvieratách, ale aj o zaujímavých umeleckých inštaláciách z rôznych oblastí. Jedno popoludnie sme si urobili takmer turistickú vyhliadku na Citadelu. Tam sme počkali na zotmenie a naskytol sa nám nádherný pohľad na osvetlenú Budapešť. A čo sa páčilo najviac? Očarila ma jednoznačne historická architektúra Budapešti. Spomeniem napríklad interiér aj exteriér Baziliky sv. Štefana, budovu Parlamentu ale aj rôznorodo zdobené fasády budov. Výnimočné boli aj voľne stojace sochy, ktoré zobrazovali život alebo tvorbu umelcov. Ale vrátim sa k tomu podstatnému, k odbornej stáži. Pracovali sme na 3 rozdielnych kreatívnych zadaniach pod vedením lektorov z firmy a na záver pobytu sme museli zadanú úlohu prezentovať pred dizajnérmi z našej firmy. Okrem stresu to bola dobrá skúsenosť a úprimne ma potešilo, že som dokázala plynule rozprávať angličtinou niekoľko minút! Takže v závere musím zhodnotiť, že moje obavy z jazykovej bariéry sa nepotvrdili. Dal mi tento pobyt veľa – zdokonalila som sa v angličtine, komunikovala s rôznymi ľuďmi pri rôznych situáciách, spoznala krásy, umenie, vône a chute Budapešti. Dokonca sme tam asi pôsobili ako domáci, keď si nás aj čínski turisti fotili ako atrakciu v závere nášho pobytu. Vďaka Erasmu som zažila niečo nové a určite by som v budúcnosti rada spoznala aj ďalšie krajiny cez Erasmus+ mobilitu.
Zdokonalila som sa v angličtine, vyskúšala som si prácu v grafickej firme v Budapesti, spoznala som nových ľudí. Nadobudla som nové odborné zručnosti. Spoznala som kultúru cudzej krajiny. Stala som sa samostatnejšou a odvážnejšou.


Marcel Rypák- IPA Slovakia s.r.o.


Skúsenosť z mojej práce a jednotýždňovej návštevy francúzskych jazykových škôl s ich majiteľmi ma naučili za krátky čas veľmi veľa o tom, ako je dôležité neustále reagovať na zmeny okolo nás a snažiť sa vytvárať veľké príbehy malými krokmi.

Poradenská spoločnosť IPA, v ktorej pracujem sa už niekoľko rokov venuje rozvoju potenciálu u ľudí a vo firmách. Prostredníctvom inovačných projektov a vzdelávania sa snažíme pomáhať firmám viesť k dosahovaniu ich cieľov. Viac

Vďaka úspešnému projektu mobility jednotlivcov Erasmus+ KA1 s názvom HAPPY SCHOOL 2020 vzniklo národné konzorcium troch partnerov: dve jazykové školy Harmony Academy, Plus Academia a konzultačná spoločnosť IPA Slovakia. Spoločným cieľom všetkých partnerov bolo vytvorenie prostredia pre život školy (HAPPY SCHOOL), ktorá je definovaná ako škola s medzinárodným rozmerom, vysokou kvalitou a dostupnosťou služieb a systémom celoživotného vzdelávania celej organizácie. Realizácia tohto cieľa sa uskutočňuje cez posilňovanie kompetencií lektorov a riadiacich pracovníkov škôl v oblasti jazykového a odborného vzdelávania na Slovensku a zahraničí s dôrazom na implementáciu prístupu zameraného na potreby jednotlivca - študenta/človeka tzv. Student/Human Centric Design.

Prečo vôbec posilňovať kompetencie lektora? A prečo ich prepájať s praxou, či podľa potrieb zákazníka? Prečo prepájať jazykové vzdelávanie s praxou? Odpoveď spočíva v neustálom a rýchle meniacom sa prostredí podnikania, vzdelávania, rozvoja technológii. Vyššia životná úroveň a dostupnosť vecí, ktoré kedysi neboli až tak dostupné tiež prispievajú k náročnosti nás samých na seba. Požiadavky zákazníkov sú náročnejšie, a z toho vyplývajú aj požiadavky na lektorov a konzultantov. Časy, keď učiteľ všetko vedel alebo konzultant radil, sú dávno preč.

Prepájať jazyk s praxou znamená ukázať konkrétne použitie jazyka v reálnych situáciách. Tie prinášajú rôzne problémy, nové myslenie, spôsoby riešenia, nové technológie a podobne. Ak by sme toto všetko z jazyka vynechali, ostanú nám len prázdne hodiny, slovíčka a gramatika.

Jazykové vzdelávanie je takto oživované inováciou, a firmy dostávajú spôsob ako vytvárať a komunikovať ľuďom spoločné dôvody existencie podniku, v ktorom pracujú. Vedieť dostatočne porozumieť dôvodom a správaniu zákazníka sa stáva konkurenčnou výhodou podnikov. Verím, že sa nám v tomto projekte podarilo naplniť túto víziu a prostredníctvom workshopov, v témach agilného riadenia a vedenia, sme priniesli lektorom a firmám nové pohľady a spôsob práce ako porozumieť meniacim sa požiadavkám študentov a zákazníkov.

Aby sme mohli reagovať na tieto zmeny potrebujeme sa naučiť neustále robiť malé opakované zlepšenia. Tak ako majster nenapíše knihu za jednu noc, ale ak denne napíše odstavec, po roku sa môže tešiť veľkému dielu svojich zručností. V tomto projekte sme sa snažili vytvárať možnosti odborného rastu lektorov, podporovať inovácie a tímovú spoluprácu. Len tak dokážeme vytvoriť kultúru angažovať sa a neustále zlepšovať prostredie, v ktorom žijeme. Video z mobility.


Mgr. Magdaléna Belková, Univerzita Komenského, Bratislava


Vo funkcii vedúcej Oddelenia medzinárodných vzťahov Univerzity Komenského pôsobím viac ako 22 rokov, čo znamená, že s programom Erasmus pracujem od jeho začiatkov na Slovensku a musím uznať, že program Erasmus zmenil a výrazne zlepšil vzdelávacie prostredie na mojej Alma mater. Mala som šťastie byť svedkom prechodu pomerne zatvorenej spoločnosti k novej generácii ľudí - študentov a učiteľov - ktorí sú oveľa otvorenejší a tolerantnejší. Počas môjho vlastného akademického štúdia bola možnosť cestovať a študovať mimo Československa minimálna, resp. predurčená do krajín s rovnakou politickou orientáciou. Viac

V súčasnosti môžeme konštatovať, že Univerzita Komenského (UK), ako účastník programu Erasmus počas 19 rokov, vyslala do zahraničia viac ako 7000 študentov a viac ako 1000 zamestnancov. Veľmi pozitívne vnímame a hodnotíme aj fakt, že program Erasmus+ nediskriminuje žiadne oblasti štúdia. Aj keď finančné prostriedky nečerpajú všetky fakulty na UK rovnakou mierou, štipendiá Erasmus+ sú nastavené jednotne, a tak povzbudzujú učiteľov a študentov všetkých oblastí, aby využili rovnakú šancu na štúdium mimo Slovenska. Okrem toho Erasmus+ ruší stereotyp, že štúdium alebo návšteva inštitúcie v zahraničí by mohli byť dostupné len určitým sociálnym skupinám, pretože štipendiá sú nastavené pomerne veľkoryso. Súčasne, na rozdiel od iných programov, program Erasmus+ podporuje aj študentov zo znevýhodneného prostredia, rovnako ako aj študentov a pracovníkov so špeciálnymi potrebami. Ako držiteľka medzinárodného ocenenia „minister Erasmus“ (ERACON 2012) som aj svedkom toho, ako sa vnímanie Slovenska zmenilo na medzinárodnej scéne. Sme malá krajina s ťažkým komunistickým dedičstvom, ale napriek niektorým pretrvávajúcim problémom dosahujeme pokrok vlastným tempom. Stále viac zahraničných študentov chce študovať na UK, akademickí pracovníci sú ochotní podporovať vzájomné medzinárodné výskumné projekty a administratívni pracovníci výmenu praktických skúseností. Doteraz sme v rámci mobility Erasmus+ prijali takmer 4000 zahraničných študentov a 500 zamestnancov. Pomaly, ale isto vylepšujeme renomé našej krajiny a rozširujeme osvedčené postupy a metódy spolupráce mimo Európy. Zavedenie spolupráce s partnerskými krajinami nám umožnilo spolupracovať s Kanadou, Spojenými štátmi, Čínou, Gruzínskom, Srbskom a Ukrajinou. Toto sú len prvé kroky a nepopieram – máme určité rezervy v tejto oblasti, ale stále sa rozvíjame a plánujeme pokračovať v zlepšovaní. V tomto zmysle rušíme naše vlastné stereotypy vnímania tretích krajín a tým sa učíme a rastieme. Na záver chcem vyjadriť vďaku všetkým organizátorom projektov Erasmus+ a odporučiť slovenským vzdelávacím inštitúciám účasť v programe. Áno, existujú ťažkosti a robia sa chyby, ale výhody, ktoré Erasmus+ prináša pre našu univerzitu, prevažujú nad nevýhodami. Ako Albert Einstein kedysi povedal: „Vzdelanie je to, čo zostane potom, keď zabudneme, čo sme sa naučili v škole“. Erasmus+ nie je len cesta k zlepšeniu vedomostí a získaniu profesionálneho rastu, ale sú to skvelé skúsenosti, ktoré zostávajú s nami na celý život.


Miša Ondríková, V.I.A.C Inštitút pre podporu a rozvoja mládeže, Mládež


Môj príbeh začal takto: „Mám pre teba ponuku... máš na vtedy niečo?“ bolo len pár dní po tom, čo sa mi letné plány zrušili, a tak som ihneď s ponukou súhlasila. Týždeň s mladými z rôznych krajín, ktorí chcú nejakým spôsobom hýbať vecami vpred, dni plné rôznych aktivít... podobnými slovami som v sebe mala definovanú Mládežnícku výmenu. Či už z vlastnej skúsenosti alebo zo slov iných. Prišla známa veta: „čo od tohto týždňa očakávaš?“ Všetky pocity nadšenia z Mládežníckej výmeny som veľmi kreatívne, nápadito zhrnula do jedného slova: Radosť! Viac

Dievča, nie veľmi otvorené, ktorej dlhšie trvá začlenenie sa do nového kolektívu, sa v skupine medzi mladými a školiacimi cítilo okamžite ako medzi svojimi. Bolo to najmä vďaka extrémne priateľskej atmosfére plnej smiechu, ktorá vládla už od začiatku, čím padli akékoľvek bariéry. V rovnakej radosti, ako som prežila dovtedajšie chvíle, som chcela prežiť aj celý týždeň... Školitelia, ktorí pracovali na programe celej výmeny, si naozaj na tom dali záležať. Ich prístup a ochota pomôcť nám rásť v rôznych oblastiach, priniesli svoje ovocie. Otvorenosť, hlavne moju osobnú, voči ostatným, časom posilnili v značnej miere spoločenské hry, pri ktorých sme trávili asi každú voľnú chvíľu. Stôl s množstvom spoločenských hier nám (doslova) otváral dvere izieb. Toto moje „vychádzanie zo seba“, prekvapivo, nebolo pre mňa vôbec náročné, naopak, hrami veľmi zábavné. Niektoré časti programu boli náročné fyzicky aj psychicky. Nimi som objavovala svoje hranice, ktoré som vďaka práce v tíme a súťaživosti dokázala posúvať ďalej. Časová logickosť a pravidelné spoločné zdieľanie zapríčinili značné zakorenenie všetkých informácií, schopností a posun v zručnostiach, ktoré som získala. Keď sa správne myšlienky stanú našou súčasťou, do veľkej miery to ovplyvní aj náš život, čo sa v mojom prípade v oblasti tvorenia programu a vnímania „možného“ aj deje. Ciele, ktoré som si stanovovala ako dlhodobé, budú sčasti naplnené už v priebehu najbližších mesiacov. Počas dní v Ružomberku som prišla na to, že hrami sa dá zistiť a získať naozaj veľa. Skutočnosť ďaleko preskočila moje očakávania - v každej oblasti.


Eva Sleziaková Stredná odborná škola, Pod amfiteátrom, Levice


Vraví sa, že „na počiatku bolo slovo“. V našom prípade slov bolo viac – zvedavosť, nadšenie, pracovitosť, originalita, vytrvalosť,... Po zmene spoločenských pomerov sme sa rozhodli „otvoriť školu Európe“. Prvé pilotné projekty v programe LdV sme ako jediná kamenárska škola v SR venovali kamenárom. Získané materiály a skúsenosti výrazne ovplyvnili úroveň vzdelávania kamenárov na Slovensku. Postupne pribúdali ďalšie typy projektov – vzdelávanie dospelých, školské partnerstvá, mobility žiakov i učiteľov. Úspešná realizácia projektov je už 19 rokov súčasťou života školy, pridanou hodnotou k štúdiu a našou konkurenčnou výhodou. Viac

Vytvorili sme širokú sieť európskych partnerov a umožnili takmer 300 žiakom a učiteľom pracovať na zaujímavých témach: ochrana a umelecké spracovanie kameňa, marketing v turizme či modernom školskom manažmente, podpora podnikateľských zručností a trvalo udržateľného rozvoja v školách. Spolupracovali sme s inštitúciami v mestách Caldas da Rainha, Alcabideche, Lisabon, Aulum, Grenoble, Limassol, Sibiu, Brusel, Roros, Tampere, Lipsko, Kolín nad Rýnom, Bonn, Ruda Slaska, Rzeszow, Eger, Szentendre, Praha, Brno, Londýn, Portsmouth, Plymouth, Paese, Rosolini, Mogliano Veneto, Madrid, Malaga, Sevilla, Granada, Istanbul. Desiatka žiakov úspešne pretavila projektové skúsenosti do maturitných projektov a prác Stredoškolskej odbornej činnosti. V r. 2009 sme získali ocenenie za 1. miesto v súťaži Cena kvality v mobilitách Leonardo da Vinci. Napísať dobrý projekt nie je vec ľahká ani krátka. Vyžaduje invenciu, oduševnenie, tímovú prácu, ochotu obetovať svoje pohodlie a voľný čas pre druhých. O to viac poteší úspech zo schváleného projektu, ktorý umožní ďalším žiakom a učiteľom spoznávať nové krajiny, tradície, ľudí, získavať a implementovať nové skúsenosti do vlastného štúdia a práce.


Lenka Slezáková, ZŠ Sadová, Senica


Naša škola žije rôznymi projektovými aktivitami. My sme sa stali súčasťou zaujímavého projektu ERASMUS+ s myšlienkou: „Pripravení na život po škole ako šťastní Európania“. Na život môžeme byť dobre pripravení najmä vtedy, keď sa budeme aktívne zaujímať o veci okolo nás, budeme schopní vytvárať vzťahy s inými, spolupracovať, budeme tvoriví, budeme sa vedieť zodpovedne rozhodovať, poznávať. Život bude krajší, keď sa naučíme byť empatickí a budeme si pomáhať. Myslíme, že toto všetko sme pochopili vďaka myšlienke našej triednej, ktorá nám navrhla, aby sme sa zapojili do dobrovoľníckych aktivít. Viac

Celý polrok sme pravidelne ( priemerne dvakrát do týždňa) navštevovali po vyučovaní školský klub. Naším pôvodným zámerom bolo pomôcť malým prváčikom – hrať sa s nimi, rozprávať, pomôcť im s domácimi úlohami, aby sme im uľahčili obdobie adaptácie. Chceli sme tiež pomôcť našim vychovávateľkám, sami sme videli, že začiatok je pre školáka veľmi náročný. Spoznali sme veľa dobrých a milých detí, navzájom sme sa na seba tešili. Keďže aj staršie deti chceli našu spoločnosť, postupne sme sa venovali aj druhákom a tretiakom. Spoločne sme vyrábali rôzne predmety, pripravovali hry, maľovali sme, chodili sme na prechádzky. Naša spolužiačka Simonka si dokonca kúpila knihu, v ktorej boli námety a rôzne výrobky, aby sme ich mohli deti naučiť. Naša pomoc skončila v máji, ale s deťmi sa chodíme zahrať aj teraz a uvažujeme, že pomôžeme aj na budúci školský rok.“ List napísali a skutok vykonali v školskom roku 2015/2016 žiaci 7. triedy, ZŠ Sadová 620, Senica: Aneta Kulíšková, Alexandra Kuchtová, Barbora Mičová, Natália Žáková, Simona Vrtalová, Patrik Laho, Adrián Janovíček, Vladimír Macek.


Matej Beňo


Pracoval som v Madride od októbra 2014 do apríla 2015 pre medzinárodnú spoločnosť IBM prostredníctvom programu Erasmus+. Dalo mi to nesmierne veľa, získal som potrebné skúsenosti, nadobudol som aj vyššiu jazykovú úroveň a spoznal som ľudí, s ktorými trávim čas alebo som v kontakte doteraz. Madrid som navštívil vtedy prvýkrát a ihneď som si ho zamiloval a vždy som premýšľal ako sa doň vrátiť a skúsiť tam dlhodobejší život. Po skončení stáže som si dokončil vysokú školu, chvíľu som pracoval v Bratislave, chvíľu v Guatemale (aj vďaka španielčine nadobudnutej v Madride sa to dalo). Viac

Minulý rok v októbri som sa prihlásil na pár pozícií v Madride, až nakoniec sa mi ozvali z firmy Daimler a od novembra 2016 som opäť v mojom obľúbenom meste. Na ako dlho, neviem, ale viem si tu predstaviť žiť určite pár rokov. Ďakujem za túto skvelú príležitosť. Stojí to za to a odporúčal by som to každému, kto má záujem pracovať v zahraničí.


Lenka Babincová, Mládež, Čína


Ani ja som nebola výnimkou, ktorá sa po skončení školy ocitla v realite niekde na životnej križovatke. Nájsť si prácu bez akejkoľvek praxe a s minimálnou znalosťou anglického jazyka bola celkom náročná výzva. Hľadala som teda rôzne alternatívy, kde spomínanú prax získať. Ako nadobudnúť nové kompetencie, ktoré by môj budúci zamestnávateľ ocenil. No hlavne, ako si zlepšiť svoju angličtinu bez toho, aby som musela sedieť dlhé hodiny na nejakom nudnom kurze. Hľadanie nebolo jednoduché, ale stálo to za to. Viac

Keďže žijeme v mediálnej dobe, človek na internete nájde množstvo potrebných, no, žiaľ, aj nepotrebných informácií. A to bola cesta, prostredníctvom ktorej som sa po prvýkrát zoznámila s programom Erasmus+. Vedela som, že toto zoznámenie bude mojím životným a okamžite, ako som sa dozvedela o možnosti robiť dobrovoľníka cez Erasmus+, sa veci dali do pohybu. Vždy som chcela byť dobrovoľníkom a teraz prišla tá jedinečná možnosť, kedy s podporou nejakej skúsenej organizácie, v mojom prípade Kericom a E+, si môžem splniť svoj sen. Nebudem detailne opisovať, ako to funguje s Európskou dobrovoľníckou službou (EDS) a) veď, koniec koncov, množstvo informácií je dostupných na nete. Avšak spomeniem, že vďaka EDS som sa realizovala v dvoch projektoch jednom krátkodobom v Holandsku a dlhodobom v Číne. Zrazu moje sny, ako robiť dobrovoľníčku, cestovať, spoznávať nových ľudí a kultúry a hlavne naučiť sa angličtinu, naberali reálne kontúry. Skúsenosti z mojich EDSiek sú na nezaplatenie a môj život nabral úplne iné hodnoty a priority. Nehovoriac o tom, že mi to skutočne otvorilo brány k mojim budúcim zamestnávateľom, ktorým je momentálne Národná agentúra Erasmus+. Stal sa zo mňa aktívny cestovateľ a už som sa viac nebála opustiť svoju komfortnú zónu, ako aj hranice Európy. Vytvorila som si silné priateľstvá krížom krážom po svete a dodalo mi to odvahu a potlačilo strach z nového, nepoznaného. Jediná vec, ktorá mi je ľúto je, že už sa viac nemôžem zúčastniť tak jedinečného projektu, ako je EDS.


Silvia Jančoková


Keďže vo mne vrie krv cestovateľa a nikdy som nebola "domased", rozhodla som sa podať si prihlášku na Erasmus. Nebral sa do úvahy priemer a do uzavretia prihlášok zostávalo pár dní. Študujem jazyky - anglický a taliansky, a tak sme si vybrali Taliansko. Vtipné na našom príbehu je, že sme si vybrali Sicíliu a Sardíniu, no ponuka prišla do Sieny. Tak, ako sme o Siene nič nevedeli, nikdy tam neboli, tak sa náš študijný pobyt premenil na najlepšiu skúsenosť v živote. O Talianoch všetci vieme, že sú príjemní, pohostinní a veselí. Perfektná vec bol 3-mesačný kurz talianskeho jazyka pre Erasmus+ študentov úplne zadarmo. Viac

Na mieste už nebolo cesty späť - pýtali sme sa na najlepšiu reštauráciu, na učebne, na nástupište, na najbližší vlak, na dĺžku doručenia zásielky na Slovensko. Erasmus má svojich ľudí všade, tí organizujú rôzne stretnutia. Prvý týždeň sme sa nevedeli rozhodnúť, kam skôr. Nováčikovia absolvujú večer pod hviezdami, prehliadku mesta, grilovačku, súťaže, výlety - nielen po regióne. Naša oblasť je známa nádhernými klenotmi, ako je Florencia, Montepulciano, San Gimignano, Chiusi, Pisa a navštívili sme aj Rím, Miláno a Cinque Terre. Takéto zážitky nám zostanú v srdci naveky. Na letisku samozrejme nastal chaos - komu sa chce ísť do nového a neznámeho? Akonáhle sme spoznali obyvateľov Sieny a spolužiakov naozaj z CELÉHO sveta, stres a strach opadli a budem šíriť radosť zo študijného pobytu na všetky strany. Profesori sú mimoriadne ochotní a byť na prednáškach a seminároch v cudzom jazyku a zároveň tomu rozumieť nebola hračka. Erasmus z celého srdca odporúčam! Obrovské Ďakujem! :)


Dominika Kandrová


Mojím životným mottom a zároveň "hnacím motorom" sa stala veta "Travel is the only thing you buy that makes you richer!". Považujem to za veľkú pravdu. Nakoľko som dobrodruh, rada cestujem a spoznávam nové veci a ľudí, rozhodla som sa skúsiť, čo ponúka Erasmus+. Dnes, s odstupom času, môžem prehlásiť, že toto rozhodnutie bolo zatiaľ jedno z najlepších. Zbalila som kufre a vybrala som sa na pár mesiacov žiť iný život do neďalekého Brna. Viac

Zo začiatku mi trvalo kým som sa "oťukala". Síce som sa hneď od prvého dňa zoznamovala s ľuďmi, chvíľu mi trvalo kým som sa aklimatizovala. Hneď prvý týždeň bol výborný, v rámci“ welcome week-u“ sme chodili na rôzne výlety. Týždeň sme ukončili zoznamovacou "flag párty". Vtedy som pochopila, že tu som správne a že keď to raz príde, od týchto ľudí sa mi bude veľmi ťažko odchádzať. Po 4 mesiacoch som od nich naozaj odchádzala s plačom. Celá mobilita bola jedna veľká párty! Ako erasmáci sme bývali všetci spolu na jednej dlhej chodbe, kde sme fungovali ako veľká rodina. Jedávali sme spolu na chodbe, sedávali a rozprávali sme si príbehy zo života, smiali sa spolu, niekedy aj plakali. Vznikali medzi nami silné priateľstvá, ktoré aj po ukončení mobility ostali. Mojimi veľmi dobrými kamarátkami sa stali Španielky, ktoré bývali v izbe oproti mne. V januári 2017 prišli na návštevu na Slovensko, bývali u nás 4 dni. Vzala som ich na výlet do Vysokých Tatier, poukazovala som im krásy Slovenska, mali sme spolu super čas. V septembri tohto roku sa na návštevu chystám pre zmenu ja :) Môžem teda prehlásiť, ako sme si medzi sebou vravievali "After Erasmus my family has spread all around the world" ! :-)


Jozef Ristvej


Nebyť programu Erasmus, mám za to, že dnes nemáme viaceré významné medzinárodné projekty na univerzite! Študijný pobyt Erasmus mal veľký vplyv na moje ďalšie smerovanie. Keď som išiel v roku 2003 na študijný pobyt do Švédska, išiel som študovať Európsku integráciu, teda ucelené semestrálne štúdium, aby som sa po skončení vysokej školy mohol prihlásiť, v tom čase pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, na voľné pracovné miesta v európskych inštitúciách, lákala ma najmä Európska komisia. Viac

Ale po návrate z Erasmus pobytu som sa rozhodol pre doktorandské štúdium a kariéru na univerzite, kde som dodnes. V rámci svojej akademickej kariéry som sa snažil absolvovať každoročne učiteľské mobility a krátkodobé pobyty po celej únií v rámci programu Erasmus+, ako aj ďalších možností, ktoré vysokoškolské prostredie ponúka. V Belgicku, Francúzsku, Holandsku, Nemecku, Poľsku, Portugalsku, Taliansku, Turecku, a v Českej republike vždy nachádzam zanietených kolegov, ktorí majú záujem o spoluprácu a nové výzvy a to je to, čo ma posúva ďalej. Výbornou skúsenosťou bolo aj koordinovanie centralizovaného projektu Erasmus z Bruselu, čo nás s kolegami obohatilo o cenné skúsenosti. Programu Erasmus+ vďačím jednak za rozvíjanie medzinárodnej spolupráce a siete kontaktov v zahraničí a jednak za možnosť získavať nové skúsenosti a vo svojej podstate napredovať vo vlastnom odbornom a osobnostnom raste. Dnes však nesmieme v úsilí internacionalizácie poľaviť. Slovenská republika je príliš malá na to, aby sa izolovala. Aby sme si nevytvárali medzinárodné prostredie a aby sme sa uzatvárali sami do seba. Som rád, že dnes môžem prispievať k rozvoju modernej a významnej slovenskej univerzity. V rámci internacionalizácie je však potrebný stále aktívnejší prístup všetkých členov akademickej obce!


Boba Markovič Baluchová


Každá zahraničná skúsenosť nás učí, ako myslieť globálne a konať lokálne – s otvorenou mysľou a srdcom; bez použitia nenávistných prejavov a stereotypného označovania ostatných. Len tak môžeme potom podniknúť kroky smerom k spravodlivejšiemu svetu – ako jednotlivci, jednotlivkyne, alebo celá komunita. Viac

Počas mojej EDS skúsenosti v Bukurešti (A.C.T.O.R. Romania, 2009) a Grundtvig asistentúry v Tralee (Kerry One World Centre, Írsko, 2012-13) som sa naučila používať „resilience“ koncept a viesť workshopy globálneho vzdelávania, ako aj mediálne tréningy pre dospievajúcu mládež z rôznych etnických skupín a kultúrneho prostredia novou, inovatívnou formou. Najmä v Írsku som participovala na niekoľkých úspešných seminároch, zameraných na zapojenie mládeže do riešenia globálnych výziev a podpory Globálnych cieľov. Pokúsila som sa tiež sledovať praktickú implementáciu stratégie rozvojového vzdelávania do učebných osnov základných a stredných škôl. Na Slovensku je toto všetko ešte len v začiatkoch. Nadobudnuté vedomosti a zručnosti z asistentúry využívam na dennej báze v rámci môjho pedagogického a výskumného pôsobenia na Univerzite Palackého, tiež v rámci zodpovednej rozvojovej žurnalistiky a komunitnej práce v mnou založenom občianskom združení DocUnion na Slovensku. Každá zahraničná skúsenosť nás učí, ako myslieť globálne a konať lokálne – s otvorenou mysľou a srdcom; bez použitia nenávistných prejavov a stereotypného označovania ostatných. Ešte väčšmi to platí v oblasti globálneho vzdelávania, kde sa mladí ľudia učia klásť otázky a nachádzať odpovede, týkajúce sa závislostí a prepojení medzi Globálnym Severom a Juhom (rozvinutými a rozvojovými krajinami). Len tak môžeme potom podniknúť kroky smerom k spravodlivejšiemu svetu – ako jednotlivci, jednotlivkyne, alebo celá komunita.


Adela Piarová, Základná škola s materskou školou Juraja Slávika Neresnického, Dobrá Niva


Za najväčší prínos považujem možnosť získať a porovnať si vedomosti, skúsenosti ale aj problémy a ich riešenie s učiteľkami v inej krajine. Projekt sa končí, no získané poznatky budeme všetci zainteresovaní využívať vo svojej praxi ešte veľmi dlho. Viac

Obrovská skúsenosť pre učiteľky Materskej školy v Dobrej Nive. Tak sa dá nazvať naša účasť v programe Erasmus+ v projekte „Okno do Európy pre dobronivské materinky“. Ďaleká cesta za vzdelávaním začala už v nedeľu skoro ráno. Dostať sa do českého Olomouca nebolo totiž ľahké. Cestovali sme autom, osobným vlakom, rýchlikom, Valašským expresom a nakoniec aj električkou. Cesta sa pomaly míňala, no nám sa stále viac a viac kopili v mysliach otázky: Čo nás čaká? Nájdeme hotel? A čo učebňa, ako ju v stotisícovom meste budeme hľadať? No, keďže čeština je náš druhý rodný jazyk, obavy z hľadania hotela boli zbytočné. Našli sme ho. Na stavenisku. Obohnaný plotom a obrovským lešením. Bol to šok. Recepcia však bola krásna, moderná. Privítali nás milé a ústretové recepčné. Príjemná izba sa ihneď stala našim druhým domovom. A raňajky? Jednotka s hviezdičkou.
V pondelok ráno sme učebňu na opačnej strane mesta našli bez problémov. Tu nás privítala naša koordinátorka pani Bc. Dagmar Chupáčová. Konečne sme si k známemu hlasu priradili tvár. S paňou sme totiž už pár mesiacov pred cestou intenzívne telefonovali. Vždy ústretová, ochotná poradiť s akýmkoľvek problémom. V prvý deň naše sivé mozgové bunky ešte oddychovali. Absolvovali sme totiž výtvarnú dielňu kde sme si vysúkali rukávy a tvorili. Maľovali, strihali, lepili, batikovali. Nasledujúce štyri dni sme už získavali informácie napríklad aj o českej legislatíve týkajúcej sa zápisu do základnej školy či o odklade povinnej školskej dochádzky. Oprášili sme si aj pedagogickú terminológiu či problematiku školskej zrelosti a pripravenosti na školu. Nezabudnuteľná pre nás určite zostane prednáška pani Mgr. Dagmar Komárovej, ktorá nás neuveriteľne pútavo a s vtipom voviedla do problematiky riešenia rôznych pedagogických situácií. Prednáškou v slovenskom jazyku nás prekvapila naša krajanka, ktorá už 40 rokov žije v Česku, pani Mgr. Juliana Gardošová. Šitá pre nás ako na mieru bola prednáška Mgr. Dagmar Hutařovej, psychologičky a psychoterapeutky, o syndróme vyhorenia učiteľa. Prednášky trvali do 16.oo hodiny, no aj napriek tomu sa nám podarilo aspoň čiastočne spoznať mesto dýchajúce históriou. Každý deň sme chodili okolo výstaviska Flóra kde sa v blízkom parku voľne pohybovalo asi tucet nádherných pávov. Netradičné pre nás bolo minúť stovku za obed. Našťastie bola v českých korunách.
Cesta späť ubiehala pomaly. Našich blízkych sme sa už nevedeli dočkať. No aj napriek tomu by sme sa na podobné zbieranie vedomostí radi vybrali znova. Pobyt v blízkom zahraničí bol prínosom nie len pre náš profesionálny ale aj osobnostný život. Spolu s kolegyňou Renátkou Koštialikovou, s ktorou sme celý týždeň vstrebávali vedomosti s cieľom zvýšiť vlastný kredit, ale aj kredit materskej školy, sme v piatok večer dorazili domov.
Naša misia sa návratom neskončila. Vedomosti, skúsenosti, postrehy sme sa snažili odovzdať hlavne kolegyniam v materskej škole formou metodického združenia a workshopu za prítomnosti detí i praktikantky zo strednej školy. Fotoknihou či PowerPointovou prezentáciou sme sa usilovali informovať aj rodičov a laickú verejnosť.


Radmila Vrbenská


Za prínos považujem úplne nový a iný pohlaď na život a svet. Pokaľ človek necestuje a nezažije rozdielnosť kultúry, jazyka a ľudí, prichádza o neuveriteľný zážitok, skúsenosť. Nové prostredie ponúka mladému človeku možnosť nájsť ozajstné hodnoty, spoznať samého seba a to je ideálny štart do života a kariéry. O jazykových a osobnostných stimuloch ani nemusíme polemizovať, ísť na Erasmus + bolo jedno z mojich najlepších životných rozhodnutí. Aj vďaka tomu mám dnes skvelú prácu a som naozaj šťastná Viac

Na začiatku je to asi ťažké úplne všade. Aspoň pre mňa to bolo. Pamätám si ako som si prvé 2 týždne stále opakovala „Radka nemôžeš sa predsa vrátiť to by bola vážna hanba, že si to nezvládla“. A to moje študovanie mapy, asi hieroglyfy by boli v tej chvíli viacej zrozumiteľné. Po zvládnutí náročnej trasy som sa predsa len dostala na miesto môjho prechodného bydliska, kde ma privítali 2 úžasné Brazílčanky. Keďže som bola na mobilite v Portugalsku, presne v Porte a oni hovorili plynule po portugalsky ich angličtina (bohužiaľ aj moja) bola dosť obmedzená. Ale to nevadí, pretože moja spolubývajúca hovorila na všetko „NO PROBLEM“. Postupom času som prišla na to, že pre väčšinu ľudí v Porte je takmer všetko v hesle NO PROBLEM a túto filozofiu som si skutočne obľúbila. Kdekoľvek som v období pobytu cestovala, mala som pocit, že ľudia tam sú šťastnejší, dobroprajnejší, viac nápomocní... Analyzovala som tento fakt aj s lokálnymi priateľmi, ktorí však tvrdili, že moje pozitívne skúsenosti skôr ovplyvnil fakt môjho vzhľadu a veku s čím nie úplne súhlasím :D. Jeden z mojich spolužiakov mi po určitom čase povedal, že v triede si mysleli, že som nemá lebo na každú otázku som dokázala odpovedať len neverbálne a to kývaním hlavy v smere mojej odpovede. Úplne si pamätám aká som bola paralyzovaná, tým že som sa bála, že moja angličtina nie je dosť dobrá a že možno poviem nejakú hlúposť a pod. Keď som však prekonala tento stav úzkosti, a začala komunikovať, vtedy začal pre mňa skutočný Erasmus. Začala som vnímať krásy inakosti, veľa som sa pýtala, chcela som všetko vidieť, zažiť. Dokonca som veľa cestovala lebo letenky sa dali zohnať za skvelé ceny. Napríklad Madrid sme obehli tam a spať za 19€. Tým pádom ostali financie na lístok, zápas Real Madrid vs. Liverpool. Celé Portugalsko sme prešli autom (stále sme sa držali v blízkosti oceánu) toto cestovanie bolo úžasné a v podstate dosť lacné, lebo keď ste študent hľadáte všetky možné spôsoby zľavy a pod. Prvý stres prišiel až so skúškovým obdobím, kedy bolo potrebné naozaj zamakať a pospomínať si na všetky úvodné inštrukcie. Je to v podstate úplne rovnaké ak sa človek zodpovedne pripraví a naozaj venuje štúdiu čas je veľmi málo pravdepodobné, že by na skúške úplne zlyhal. A to bol našťastie aj môj prípad. Som veľmi šťastná, že som dostala možnosť vycestovať a tým dospieť. Pravdepodobne by mi to trvalo omnoho dlhšie ale keď sa človek musí spoliehať sám na seba a na svoje schopnosti, dospeje svetelnou rýchlosťou. Obdobie na študijnom pobyte považujem za jedno z najšťastnejších a ak by bola znovu príležitosť znovu niekde ísť prostredníctvom tohto projektu, určite by som si ju nenechala ujsť. V závere by som už len rada dodala, že pohovor do firmy kde momentálne pracujem prebehol v anglickom jazyku čo po absolvovaní mobility nebol pre mňa žiaden problém. Myslím si, že moja kariéra sa vyvíja celkom dobrým smerom, nemôžem tvrdiť že je to len zásluhou pobytu v zahraničí ale cítim značný vplyv tejto skúsenosti. Ďakujem za možnosť aj financie ktoré mi boli poskytnuté.


Roman Krebes, lektor anglického jazyka, PLUS Academia


Ako aktívny účastník kurzu CLIL - Content and Language Integrated Learning - som mal možnosť rozšíriť svoju špecifickú slovnú zásobu a zúčastniť sa praktických skupinových metodických stretnutí, ktoré mi poskytli nové nápady a materiály, ktoré môžem použiť v projekte HAPPY SCHOOL. Som presvedčený, že výučba formou CLIL, jej zameranie na vyššie aj nižšie kognitívne schopnosti študentov a celkový spôsob výučby, ako aj moje získané informácie budem vedieť v budúcnosti posunúť ďalším lektorom participujúcimi v projekte HAPPY SCHOOL 2020 pre ich ďalšie vzdelávanie a celkovo táto metóda bude nápomocná k úspešnému dokončeniu nášho projektu. Viac

Pracujem ako metodik a lektor anglického jazyka v PLUS Academii, vzdelávacej inštitúcii s viac než 20 ročnou históriou. Kontinuálne vzdelávanie je alfou a omegou progresu každého jedného jazykového lektora, o tom som absolútne presvedčený. Aj preto som sa zúčastnil kurzu CLIL (Content Language Integrated Learning) ako participujúci lektor v rámci projektu Erasmus+ KA1 HAPPY SCHOOL 2020, ktorý je národným konzorciom troch partnerov - Harmony Academy, IPA Slovakia a PLUS Academie. Cieľom tohto projektu je vytvorenie prostredia pre život školy, ktorá je definovaná ako škola s medzinárodným rozmerom, vysokou kvalitou, dostupnosťou služieb a systémom celoživotného vzdelávania celej organizácie. Tento dvojtýždňový kurz CLIL sa uskutočnil v Scarborough (UK). V kurze sme využívali širokú škálu komunikačných, čitateľských a písacích aktivít, pričom poskytoval množstvo interakcií a otvorených diskusií medzi účastníkmi a to všetko s cieľom rozvíjať jazykové kompetencie a budovať dôveru učiteľov vo výučbu prostredníctvom angličtiny. V rannom bloku sme riešili aktuálne témy na doplnenie našej slovnej zásoby a boli to zároveň cvičenia, ktoré môžeme tiež použiť pre naše potreby výučby na Slovensku. Boli zaujímavé, človek mal prirodzenú tendenciu o nich hovoriť a zároveň sa pri nich vzdelával. V poobednom bloku určenom špecificky pre CLIL teóriu a prax sa riešili praktické požiadavky CLIL-u. Zaujímavý bol aj medzinárodný rozmer kurzu, keďže každý účastník bol z inej krajiny, čo nám umožnilo vymieňať si názory na naše rôzne skúsenosti a špecifiká výučby formou CLIL. Ako aktívny účastník som mal možnosť rozšíriť svoju špecifickú slovnú zásobu a zúčastniť sa praktických skupinových metodických stretnutí, ktoré mi poskytli nové nápady a materiály, ktoré môžem použiť v projekte HAPPY SCHOOL. Som presvedčený, že výučba formou CLIL, jej zameranie na vyššie aj nižšie kognitívne schopnosti študentov a celkový spôsob výučby, ako aj moje získané informácie budem vedieť v budúcnosti posunúť ďalším lektorom participujúcimi v projekte HAPPY SCHOOL 2020 pre ich ďalšie vzdelávanie a celkovo táto metóda bude nápomocná k úspešnému dokončeniu nášho projektu.


Andrea Kubalová, ZŠ Nesluša


ERASMUS+? Jedinečná a nezabudnuteľná skúsenosť. Po náročnej príprave projektu prišiel moment radosti. Schválený! Šťastie sa strieda s obavami. 13.júl deň D. Odlúčenie od rodiny a hurá do sveta zbierať nové skúseností. Dva týždne závideniahodných zážitkov v mestečku Cambridge ubehli ako voda. Na spiatočnej ceste plánujeme aktivity pre žiakov. Rodia sa prvé nápady. Zapisujeme, aby sme nezabudli. Veď si treba užiť aj zaslúženú dovolenku. September - školský rok začína a s ním aj diseminačné aktivity. Ktoré sú to? Viac

Metodické podujatie, pedagogická rada - s nadšením chŕlime informácie kolegom. Hospitácia! Stres? Panika? Viac nie. Riaditeľka si skúsenosti k srdcu vzala, poznatky vedúcim pracovníkom odovzdala. Veď rozvíjať pedagogickú činnosť je potreba nutná. Prvý týždeň septembrový žiakov počas prestávok po chodbách baví chodiť. Čože obdivujú? Autentické zábery z Londýna a Cambridge. V školskom rozhlase správy o miestach čuli. Túžia byť tam¬¬? Možno..., snáď! Nad mapami Londýna putujeme ulicami. Snívame. Možno aj my raz tieto úžasné miesta navštívime. S ERASMUS+ sa nám snáď podarí žiakom splniť sen. So štvrtákmi Funny English Night v škole prežívame. Hľadáme veľkonočné vajíčka. Zvyk, tradícia? Žiaci pokyny v angličtine lúštia. Anglické fairy tails nás nocou sprevádzajú. Postavičky z Little Red Riding Hood vyrábame, divadlo hráme, angličtina nás baví, ale o polnoci už aj stačí. Narodil sa princ Archie. Šup ho, udalosť veľká! Živý rodokmeň kráľovskej rodiny sa v 5.A chystá. Obdivujeme krásy Londýna, hoci len na fotkách. Žiaci v skupinách plánujú, ktorú stavbu vyrobia. Práca nám ide od ruky a vznikajú úžasné diela. Angličtina v treťom ročníku povinná? Žiadne obavy! Po hodine plnej zábavy druháci sa celkom tešia. Dúfajme, že im to vydrží. Anglické raňajky? Nad obrázkom slinky sa nám zbiehajú. V triede pripraviť ich nezvládneme. Postačí nám cez prestávku sendvič vlastnoručnej výroby. Čo dodať na záver? ERASMUS+ = príprava náročná = neoceniteľná skúsenosť a zážitok = podnety k príprave na vyučovanie = radosť detí. Určite áno i v budúcnosti. Odporúčame vrelo.
A aký bol prínos projektu? Po absolvovaní mobility vedenie školy motivuje zamestnancov k zapájaniu sa do mimoškolských aktivít, monitoruje prácu pedagógov so zámerom zlepšiť kvalitu výchovno – vzdelávacieho procesu implementovaním odporúčaných nových metód a foriem práce. Absolvovanie mobility prispelo k skvalitneniu jazykových zručností a k odbúraniu komunikačnej bariéry. Oblasť britskej kultúry bola intenzívnejšie aplikovaná do vyučovania reflektovaním vlastných zážitkov, tvorivými aktivitami, zážitkovým vyučovaním.


Katarína Tomková


Ako mladý neskúsený človek, dychtivý po dobrodružstve a nových životných možnostiach, som si podala prihlášku na zahraničný pobyt. Erasmus pre mňa znamenal krok do neznáma, vykročenie z mojej zóny komfortu, narušenie môjho životného stereotypu. Bol to dobrovoľný skok do ľadovej vody, kde sa človek inštinktívne učí plávať. Silná motivácia, chuť žiť inak, učiť sa, objavovať, akceptovať, tolerovať a bojovať boli počiatočnými predpokladmi pre toto dobrodružstvo. Viac

Keď sa človek na to spätne pozerá, uvedomuje si, aký veľký osobnostný prínos je to pre jeho život, z ktorého môže čerpať roky. Bola som na juhu Španielska. Samotné slovo južanský v sebe nesie vášeň k životu. Áno, žila som tam viac a hlavne inak. Povedzme si úprimne, kultúrny šok, jazyková bariéra či predsudky boli nástrahy, ktoré bolo potrebné zdolať. Ale o to stokrát sladšie bolo ovocie prekonaného vnútorného boja. Mala som možnosť stretnúť inšpiratívnych ľudí, ktorí mi darovali kúsok zo svojho prežívania, krásne miesta, ktoré nútia človeka žasnúť. Je povzbudzujúce, keď stretneš mladú divokú dušu prežívajúcu rovnakú výzvu, hoci tá duša je z opačnej pologule. Spolu sa učíte rozprávať, prijímať odlišnosti, objavujete. Je to úžasné a obohacujúce. A potom sa z vás stane iný človek...


Marián Mazag, Artkruh, Mládež


Projekt bol mládežníckou výmenou, ktorú sme vďaka programu Erasmus+ realizovali v našom vzdelávacom centre Pod zlatným vŕškom. Vďaka projektu sme nadviazali úspešnú medzinárodnú spoluprácu, mladí ľudia zo 7 európskych krajín využili naše priestory na realizáciu svojich workshopov, čím nám rozšírili obzory o našich vlastných možnostiach a zároveň pritiahli pozornosť miestnych ľudí, ktorých záujem je inak skôr vlažný. My sme im zas odovzdali vlastné skúsenosti s vidieckym spôsobom života. Viac

Názov projektu je How we can do it!, po slovensky Ako na to! Jeho myšlienkou bolo ponúknuť mladým ľuďom základy projektového manažmentu pre trvalo udržateľný komunitný život. Metodologicky sme vychádzali zo systému Dragon Dreaming. Táto metóda ponúka možnosti nájsť prienik medzi vlastnými túžbami a snami jednotlivcov a spoločnými cieľmi projektu alebo komunity. Počas 17 dní sa uskutočnilo množstvo workshopov, ktoré viedli mladí ľudia a na ktoré boli pozvaní aj miestni obyvatelia (najmä deti). Výsledkom bol dvojdňový festival, ktorý bol vyplnený workshopmi pre deti aj dospelých a medzinárodným vystúpením v miestnom kultúrnom centre.


Obchodná akadémia Levice


Obchodná akadémia v Leviciach a jej študenti majú bohaté skúsenosti s európskymi projektmi podporujúcimi vzdelávanie. Škola je veľmi úspešnou v európskych projektoch eTwinning a od roku 2015 sa zapája i do projektu Erasmus+. V školských rokoch 2014/2015 a 2015/2016 šesť desiatok študentov tretieho a štvrtého ročníka vycestovalo do Londýna prostredníctvom projektu „Odborná prax v zahraničí“. Študenti v britských firmách nadobudli nové praktické zručnosti a skúsenosti a overili si svoje teoretické vedomosti a poznatky z odborných predmetov v praxi, v konkrétnych činnostiach na jednotlivých pracoviskách - cestovných a realitných agentúrach, poisťovniach a obchodoch. Viac

Študenti svoje teoretické a praktické poznatky realizovali vo firmách v takých činnostiach ako: kancelárska práca, práca s kancelárskou a výpočtovou technikou, práca s kancelárskym a ekonomickým softvérom, práca s obchodnou korešpondenciou, s informačnými a komunikačnými technológiami, elektronická komunikácia. Podľa koordinátorky projektu PhDr. Márie Širokej neoceniteľným pre študentov je i bližšie zoznámenie sa s krajinou a životom ľudí, ich mentalitou a hodnotovým systémom, čo obohacuje ich osobnostný profil a prispieva k rozvoju inter a intrapersonálnych kompetencií. Študenti tejto školy majú motiváciu a ambície a chcú sa vo svojom budúcom profesionálnom živote uplatniť na trhu práce nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Aj v tomto jubilejnom roku pre Erasmus+ sa na študentov Obchodnej akadémie usmialo šťastie v podobe grantu na odbornú prax na nadchádzajúce dva školské roky vi Veľkej Británii a Španielsku. Sme vďační za možnosť zúčastniť sa projektov pod záštitou EK a Erasmus +. Je to pre študentov i učiteľov OA v Leviciach zmysluplná a obohacujúca práca. Každá z aktivít v rámci projektu nás posunula ďalej, naučili sme sa koordinovať, pracovať v medzinárodných tímoch a naši študenti si z projektu odniesli mnoho bohatých odborných a praktických skúseností, ktoré by nebolo možné získať doma v rámci klasického procesu vzdelávania. Študenti - absolventi odbornej praxe v zahraničí využívajú skúsenosti získané počas projektu vo svojom živote a sú motivovaní pokračovať v projekte Erasmus+ i počas svojho štúdia na vysokej škole. Erasmus + je pre nás synonymom energie, radosti, aktivity, spolupráce, mobility, učenia sa + spolupatričnosti k Európe. film 1, film 2


Andrea Vneková


České Rumunsko očami stážistov z FEE TUZVO Vydali sme sa do sveta minulosti, aby sme objavili čaro prítomnosti. A to v každom ohľade. Na začiatok chcem povedať, že táto reportáž neodráža skutočnosť v krajine. V Rumunsku sú totiž oblasti chudobnejšie a dedinskejšie, ale aj oblasti ultra moderného, civilizovaného sveta. Je to celkom normálna krajina, až na to, že úplne normálna nie je. Našťastie. Zbalení v duchu „čo sa zmestí do auta, to berieme“, sme sa vydali v ústrety osudu do oblasti Banátu. Domovom sa nám stalo Rovensko, dedinka českých Rumunov, s počtom obyvateľov do 60 a s priemerným vekom nad 60 rokov. Pre nás – environmentálnu manažérku a krajinára, to bola dedinka žijúca v harmónii s prírodou. Zdravá krajina s takou pestrou biotou, že sa nám dych zastavoval pri každom kroku, keď zo zeme vzlietali desiatky farebných motýľov. Rukou ste si mohli odtrhnúť za hrsť bylín z lúky a rovno zaliať vriacou vodou, toľko liečiviek tam rástlo. Viac

Boli sme ďaleko od sveta a blízko k divočine. Miestni ľudia musia tvrdo pracovať, aby niečo mali. Kvôli lepšej predstave uvediem našu skúsenosť, keď sme počas zemiakovej sezóny šli s nimi zbierať zemiaky a zažili ich prácny systém zberu. Najprv prejde pluh a odkryje prvé zemiaky, ktoré zberači pozbierajú. Za týmito zberačmi ide ešte babička s 10-kilovou motykou, zem ešte raz prekope a pozbiera nevyorané zemiaky. Takto to ide dva aj tri týždne, kým má celá dedina zemiaky doma. Popritom ešte robia bežné práce, ako je gazdovka a starostlivosť o domácnosť. Všetko, čo majú, je ťažko odpracované, nemajú prebytky, a napriek tomu sa vedia vždy usmiať, porozprávať a nezištne podeliť. Obdivuhodné. Dom, ktorý sa stal naším domovom, bol čarovný. Na naše pomery trošku skromný. Ale načo by dal Boh človeku kreativitu, keby ju nemal možnosť využiť? Do domu sme nemali privedenú vodu a nemali sme ani piecku na varenie. Takéto vymoženosti boli v druhom domčeku na pozemku. V izbe sme mali jednu zástrčku a v nej elektrickú platničku, ktorá sa pokazila hneď pri prvom varení. To bolo radosti! Takto sme sa nevyhli romantickému vareniu na kamennej peci. Keďže komín dobre neťahal a zub času sa podpísal aj na tesnení, údenie miestnosti bolo bonusom. Veď kto by nemal rád údené vlasy, oblečenie, vypálený zrak. Vášeň pre romantiku nám dlho nevydržala (človek by neveril, koľko času také varenie zaberie), a tak sme sa rozhodli pre kúpu novej platničky. To však bolo možné len vo veľkomeste, 130 km od dediny, a tak sme boli nútení urobiť si výlet za nákupmi. Náš domov mal kúzlo a priniesol nám veľa zážitkov. Pri stavaní kadibudky s čarokrásnym výhľadom sme boli svedkami zázraku. Pri kopaní poslednej jamy na stojku sme natrafili na hotový poklad – 14 litrov domácej slivovice. Koľké šťastie! Pán domáci ešte dva týždne chodil vysmiaty po dedine. Predstava, že stojka by bola posunutá len o kúsok vedľa a poklad by bol navždy pochovaný pod záchodom, zamrzí. Nielen záchod, ale aj sprchu sme mali D.I.Y, hand made, bio, eko, fair trade, s dôrazom na prospešnosť pre naše zdravie. Len ľadová voda, veď otužovanie je zdravé. Život v dome sa časom stal pohodovým, veď zvyknúť sa dá na všetko. Šťastie a radosť sme nachádzali v maličkostiach. Toto však nebol výlet! V rámci programu Erasmus+ sme boli prijatí na pracovnú stáž do podniku Raw Truffle, ktorý v dedinke podniká s hľuzovkami (. Ponúkajú čerstvé hľuzovky z divokého lesa a produkty, ktoré sa vyrábajú výhradne podľa tradičných organických receptov. Podnik patril dvojici mladého Čecha a Slovensky, ktorí odišli z ruchu pražskej metropoly a rozhodli sa žiť a pracovať v súlade s prírodou. Naša práca tam bola rôznorodá. Práca s hľuzovkami, starostlivosť o zvieratká, práce okolo domu a v permakultúrnej záhradke, zber liečivých rastlín a kadečo ďalšie.


Agnesa Tubova, Univerzita J. Selyho


ERASMUS+, Praha 2015. Som knihovníčka akademickej knižnice Univerzity Jána Selyeho v Komárne . Knihy u mňa neznamenajú lásku na dobu určitú, no doživotnú lásku. V knihe sa človek nikdy nesklame! Prekročiť prah vlastnej komfortnej zóny a nebáť sa ísť do sveta. Do programu Erasmus+ som sa prihlásila a čo sa stalo, prišlo mi oznámenie, že mám odsúhlasenú Prahu. Veľmi som sa tešila na stovežatú, cieľom mojej cesty bola Vysoká škola finanční a správní, nakoľko v knižnici ku mne patrí ekonomická literatúra. Privítal ma osobne pán riaditeľ PhDr. Ján Emmer. Oznámil, že sa tešil na moju návštevu, no má problém, ktorý musí riešiť a nevie, ako na to. Ja, zvedavá baba, som sa, samozrejme, spýtala, o čo ide . Viac

Vtedy mi vysvetlil, že rušia knižnicu v Tábore a nevie, kam s knihami. Treba vedieť, že ide o knižnicu s odbornou literatúrou, čo je 41-tisíc zväzkov, a ja som len v tichosti závidela. Moja otázka znela, či by sme ich nemohli dostať my? Pán riaditeľ sa potešil: ,,Vy by ste ich chceli? SAMOZREJME! Vďaka pánovi riaditeľovi sa naša knižnica obohatila o 160 titulov odbornej literatúry, ktoré sú už súčasťou našej databázy. Navštívila som tiež Národní Tecnickou Knihovnu, ktorá je úžasne impozantná stavba. Je to naozaj monument, ktorý je postavený pre študentov, ktorí ho v plnej miere aj využívajú . Na záver by som sa poďakovala všetkým, vďaka ktorým som sa dostala do Prahy a podarilo sa mi získať odbornú literatúru pre našu univerzitnú knižnicu. Tešia sa profesori aj študenti. Lenka Timeová vo svojej knižke napísala : ,,Teraz alebo nikdy – nie je prázdna fráza, na Erasme sa ľudia na nič nehrajú !“ ,,Na Erasme je krásne to, že spája priateľov z celého sveta. Nezáleží na tom, či ste Francúz a bavíte sa s Angličanom, alebo Španiel a diskutujete s Talianom, či dokonca Slovák, ktorý vedie rozhovor s Maďarom. Erasmus ľudí nerozdeľuje podľa národností. On ich spája. “ ( Lenka Timeová )


Eva Stančíková - Obchodná akadémia Nevädzová 3, Bratislava


Erasmus mi dáva krídla - do slova a do písmena. Už 15 rokov ma medzinárodné projekty prenášajú do cudzích krajín a umožňujú mi spoznávať ľudí, ktorí chcú "lietať" so mnou. Keď som pred rokmi začala učiť informatiku, očarili ma možnosti internetu a školských sietí. Podarilo sa mi nájsť partnerov v Holandsku a vytvorili sme skvelý tím: pedantní a presní severania sa uvoľnili, južania sa naučili presnosti, my sme vniesli do projektu srdečnosť a pohostinnosť. Avšak nechcela som zaspať na vavrínoch a hľadala som nových nadšených pedagógov. Viac

Podarilo sa mi to v nemeckom Bottrope a odvtedy spolupracujeme už na treťom spoločnom projekte. Žiaci aj učitelia z "Nevädzky" dostali krídla a vyleteli spoznávať život za hranicami našej vlasti. Boli sme v Barcelone, Gdaňsku i Štokholme. S partnerskými školami vytvárame medzinárodné firmy a vytvárame pre ne podnikateľské plány. Je úžasné vidieť našich žiakov pracovať s nadšením, nehľadiac na čas ani na mobil. Nie je to ľahké: celý rok sa pripravujeme doma, aby sme na študentskej konferencii odprezentovali svoje návrhy, z ktorých potom žiaci tvoria spoločné výsledky. Ani konferencia nie je dovolenka. Robíme usilovnejšie a dlhšie ako v škole, komunikujeme v angličtine s ľuďmi, ktorých sme doteraz poznali len z emailovej korešpondencie. Poznávaním krajiny a mentality miestnych obyvateľov môžeme porovnávať. Som hrdá na to, že aj v konkurencii bohatších krajín obstojíme vždy veľmi dobre. Nemusíme sa za svoje výsledky hanbiť, môžeme smelo prezentovať našu krajinu, aj školu. Medzinárodné projekty sú ako motor, ktorý nás ženie dopredu a núti nás neustále sa zlepšovať v práci aj v cudzom jazyku, študovať nové možnosti a aplikácie, vymýšľať zaujímavé témy, spolupracovať so zahraničnými kolegami. Cibria rozum a dôvtip.


Viera Gríbová – učiteľka zo Základnej školy s materskou školou F. J. Fugu vo Vinnom


Projekt Erasmus+ KA2 z roku 2015 s názvom „Vzdelávací materiál, stratégia a nástroje pre vyučovanie formou CLIL“ mi umožnil navštíviť partnerskú školu v španielskej Girone a prakticky si overiť svoje inovatívne nápady v rámci vyučovania metódou CLIL. Učila som niekoľko hodín žiakov rôznych ročníkov a benefity, ktoré pramenili z týchto skúseností, boli obsiahle ... Viac

Navyše som mala možnosť vymeniť si skúsenosti ohľadom výučby metódou CLIL s kolegami z iných krajín, získala som prístup k materiálom, ktoré títo kolegovia pripravili, a prakticky som si ho "odskúšala " na svojej domovskej škole. Zahraniční kolegovia mi pri našich spoločných workshopoch sprostredkovali iný názor na výučbu cudzieho jazyka, podelili sa so mnou o svoje skúsenosti, o problémy, s ktorými sa pri výučbe stretávajú. Všetky naše stretnutia, či už v zahraničí alebo na Slovensku, boli veľmi podnetné, rada na ne spomínam, o kultúrnom význame a rozmere ani nehovoriac. Získala som priateľov na celý život, dozvedela som sa o podmienkach a životnom štýle v rôznych kútoch Európy. Som veľmi vďačná, že som bola súčasťou tohto programu a ďakujem všetkým, ktorí mi to umožnili.


Miroslava Pervanová – študentka Prešovskej univerzity v Prešove


Ahojte, volám sa Mirka, som študentkou Fakulty manažmentu v Prešove a program Erasmus+ som absolvovala minulý rok 2016 v poľskom meste Kielce na Staropolskej Szkole Wyzszej. Moja mobilita začala ... Viac

začiatkom februára. Ubytovaná som bola na plne vybavenom zrekonštruovanom internáte, kde som bývala s tou najláskavejšou Poľkou Karolínou. Mojimi spolužiakmi boli 5 Turci (4 Turci a 1 Turkyňa) a spoznať ich bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo vtedy stať. Od prvého stretnutia sme si sadli a trávili sme všetok čas spolu po celé 4 mesiace. Škola bola časovo nenáročná a semináre boli obohacujúce. Koordinátor Sebastian bol veľmi láskavý a pomáhal nám naozaj vo všetkom, ako sa len dalo. Celkovo moja skúsenosť s týmto programom bola nezabudnuteľná a stále aj bude. Stretla som tam úžasných ľudí, videla krásne miesta a naozaj som odstránila všetky predsudky, ktoré som mala voči niektorým národnostiam a konkrétne to bola najmä turecká národnosť. Zistila som, že sú to láskaví ľudia, ktorí pri mne stáli vždy, keď som to potrebovala. Ukázali mi, že sú štedrí a skromní a hlavne od nich som sa naučila nemať žiadne predsudky. Prijali ma medzi seba aj so svojou odlišnosťou a pritom sme fungovali, akoby sme sa poznali už roky. Som s nimi stále v kontakte a verím, že sa s nimi ešte niekedy stretnem. Našla som si na mobilite aj priateľa. Je to práve Turek a to mi naozaj otvorilo oči, že sa človek naozaj nemá voči ničomu zariekavať a ani nikoho súdiť. Je to o ľuďoch a tento program je ideálny na to, aby sme to zistili a našli v tom to čaro. :)

Za hlavný prínos považujem zlepšenie svojej angličtiny a nadobudnutie základov poľštiny, turečtiny. Taktiež spoznanie nových kultúr aj iného vzdelávacieho systému a najmä odstránenie predsudkov voči niektorým národnostiam.



Jozef Jakube – učiteľ zo Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Prievidzi


Vyše dvadsať rokov som žiakov našej strednej školy "vyťahoval" z lavíc, zo Slovenska, do Európy. Služby v turizme a hoteliérstve boli po vzniku Slovenska v plienkach. Zásady správnej výživy končili poriadnymi porciami, najlepšie mäsa. Kde inde by sa mali naučiť niečo naozaj kvalitné a dobré, ak nie tam, kde má zdravá a racionálna výživa svoj začiatok a históriu ... Viac

stredozemnom Španielsku, konkrétne v Andalúzii - kde príroda ponúka všetko, len to treba dobre spojiť. Z kuchýň jednotlivých európskych národov azda najviac vytvára trendy a ovplyvňuje stravovanie v Európe španielska kuchyňa a špeciálne jej stredomorská oblasť. To preto, že ponúka v sebe spojenie rybích produktov, morských plodov (my ich tu voláme „morské príšerky“) a ostatných dostupných ingrediencií k týmto produktom, ako sú šaláty najrozličnejších druhov, citrusové plody a ostatné zeleniny.

Po počiatočných šokoch, čo všetko sa dá z mora vyloviť, začali naši študenti získavať nové zručnosti a veľmi rýchlo napredovať, využívajúc pritom španielsky jazyk, ktorý sa už učili v škole. Získané zručnosti sme si potom priniesli naspäť na Slovensko. Aj sme zistili, že tá exotika, ktorou pre nás Andalúzia bola (a doteraz je), mala aj opačný odraz. My sme boli pre Andalúzanov väčšími „exotmi“ ako oni pre nás. Kde to Slovensko je? Čo tam varíte, keď nemáte ryby a morské plody? Radi odovzdávali našim študentom svoje skúsenosti, lebo ten ich motív, že tieto poznatky prinesú späť na Slovensko, bol ako hodená sieť na Európu a oni k tomu prispeli.


Alžbeta Krúpová, Základná škola A. Sládkoviča, Sliač


Sme hrdí na to, že sme naše malé Slovensko - v srdci Európy, mohli reprezentovať. Cieľom projektu je naučiť všetkých účastníkov venovať veľkú pozornosť ochrane životného prostredia, recyklácii a aktívnym prístupom spolupracovať na inovativnom a zážitkom učení. Viac

Nedávno sme sa vrátili z krátkodobej školiacej aktivity v sicílskom meste Bagheria, neďaleko Palerma. Dvaja pedagógovia a 4 žiaci vo veku 9 - 11 rokov sa zúčastnili mobility v rámci projektu Everything can be recycled except the Earth. Spolu s ďalšími žiakmi boli ubytovaní v hosťovských rodinách. Počas celého týždňa sa venovali téme ochrany životného prostredia. Vymýšľali slogany, tvorili básne, prezentovali aktivity v školách, nakrúcali krátky videospot o recyklácii, zúčastnili sa šachového turnaja, zabavili sa na ekokarnevale, navštívili kultúrne envirocentrum v Palerme, skládku odpadov ale aj archeologickú lokalitu Himera. Spoznali nové miesta, získali nové zážitky a skúsenosti, ochutnali taliansku kuchyňu no hlavne získali nové priateľstvá. Žiaci 6 krajín, Slovenska, Turecka, Litvy, Lotyšska, Španielska a Talianska; tak získali rovesníckym učením, prepájaním formálneho a neformálneho učenia sa nové zručnosti v envirotematike a zlepšili svoje vedomosti z anglického jazyka a z využívania IKT. Rovnako spoznali kultúrne rozdiely zapojených krajín.Všetky deti i dospelí získali nezabudnuteľné spomienky. Projekt pokračuje v apríli stretnutím v Turecku.


Valéria Čiamporová, Spojená škola, Štúrova 848, Detva


Spojená škola v Detve má dlhoročné skúsenosti v rámci programu Erasmus+. Za takmer 15 rokov sme na zahraničné mobility vyslali už viac ako 400 žiakov a pedagogických zamestnancov. Dlhé roky sme sa sústreďovali na organizovanie mobilít pre žiakov a učiteľov. Je to samozrejme skvelá príležitosť na rozvoj odborných i jazykových kompetencií, no tieto „jednosmerné“ projekty nám už začali byť primalé. Chceli sme dosiahnuť vyššiu pridanú hodnotu pre žiakov, školu i širšie okolie. Po „zahrievacom“ kole v podobe strategických partnerstiev sme sa v roku 2017 rozhodli po prvýkrát vyskúšať školské partnerstvá. Partnerov sme si našli všetkými možnými spôsobmi. Viac

S naším osvedčeným mobilitným partnerom z Plzne to bolo najľahšie. Prostredníctvom českej školy sme sa prepojili so školou v litovskom Vilniuse. K skvelému partnerovi z Niska, od susedov z Poľska, nám nepriamo dopomohla národná agentúra a večerné rozhovory vo vínnych pivničkách pri Viedni. Ako posledného sme prostredníctvom eTwinningu získali nováčika z rumunského mestečka Bals. Táto zaujímavá zostava, skombinovaná zo škôl z veľkomiest i zabudnutého vidieka sa rozhodla porovnávať a na vlastnej koži zažívať národné kultúry a tradície partnerských krajín. Schváleniu projektu s názvom „Tradície bez hraníc – cesta regionálnymi tradíciami“ sme sa veľmi potešili a hneď sme sa pustili do práce. Práce, ktorá na dva roky spojila žiakov, učiteľov, rôzne jazyky, zvyky, vône a chute. Realizácia projektu nám priniesla veľmi veľa. Spoločne sme pripravili 9 výstupov, pri ktorých sme sa toho naučili veľmi veľa. Najkrajšie na všetkom bolo, že sme sa učili navzájom. Žiaci sa mohli stretnúť v každej zapojenej krajine. Úvodný prezentačný deň, kde sa predstavili nové tváre v projekte, patril zväčša „domácej úlohe“, teda výstupom a prezentáciám, na ktorých žiaci pracovali vo vlastných školách. Mohli sa oboznámiť s kultúrami ostatných krajín, ich tradíciami, pamiatkami, spevom a tancom. Stretnutia boli aj ochutnávkou naprieč Európou. Knedlo, vepřo, zelo až takým prekvapením nebolo, no vyskúšať sarmale, mici (z ktorého sme chvíľu mali obavy, či to predtým nemňaukalo), či kibinai bolo chvíľami dobrodružstvo. O to väčšie, že sme si ich museli pripraviť a uvariť sami. Samozrejme, že zabodovali aj slovenské halušky či šúľance. Okrem ochutnávania sme sa aj veľa hrali a spoznávali. Vďaka poľským chlapcom sme spoznali Kahoot, ktorý teraz využívame, kde sa dá. Dokonca sme ho naučili hrať aj v Informačnej kancelárii Európskeho parlamentu v Bratislave. Súťaže zväčša nemali národných víťazov, lebo sme využili každú príležitosť, aby sme pracovali v medzinárodných tímoch. Jednou z najzaujímavejších častí projektu boli určite workshopy. Vďaka projektu vieme maľovať drevené krížiky i veľkonočné vajíčka, piecť farebné koláčiky, zamazať sa za hrnčiarskym kruhom, vypletať koše z prútia, či tkať na tkáčskom stroji. A samozrejme tancovať. Síce nemotorne, no mohli sme si vyskúšať kroky každého národného tanca. Veľa sme aj spoznávali. Jednou z hlavným tém projektu bolo dedičstvo UNECSO a my sme mali to šťastie vidieť jeho dôležité pamiatky v každej krajine. Vďaka projektu sme si uvedomili dôležitosť kultúrneho dedičstva pre krajinu a cestovný ruch. Ceníme si viac život na Slovensku a jeho tradície. My Detvania si niekedy ani neuvedomujeme, aké bohaté dedičstvo doma máme a ako si ho tu ešte vieme uchovávať. Projekt nám pomohol pochopiť, že všetky tradície, zvyky, recepty či dobré rady starých mám si musíme vážiť a uchovávať pre ďalšie generácie. Za náš projekt sme získali aj ocenenie European Quality Label v rámci eTwinning. Tak sme boli asi naozaj dobrí. Dva roky práce na projekte boli skvelým zážitkom, výbornou skúsenosťou a školou života. Boli tiež dosť dlhé na vytvorenie silného partnerstva, ktoré neostane len archivované v zmluvách a faktúrach založených v projektovej dokumentácii. Už o niekoľko mesiacov pôjdeme na spoločnú medzinárodnú súťaž do Poľska, tradične na jeseň si odkrútime navzájom dva týždne praxe v Detve a Plzni. A na budúcu jar sa vyberieme na výmenu pedagogických skúseností do Balsu.


Dávid Bajus, Stredná odborná škola technická, Michalovce


Rozhodne si myslím, že moje rozhodnutie zúčastniť sa stáže stálo za to a dalo mi to do života veľa dobrých skúseností, ktoré mi v budúcnosti môžu pomôcť posunúť sa ďalej, alebo možno aj nájsť si prácu v zahraničí. Ak by sa mi ešte niekedy naskytla príležitosť zúčastniť sa stáže znova, rád by som túto skúsenosť zopakoval. Erasmus Plus - Priateľstvo, práca, zábava, zážitky, skúsenosti – kto skúsi neoľutuje! Volám sa Dávid Bajus. Som študent tretieho ročníka Strednej odbornej školy technickej v Michalovciach. Bol som účastníkom mobility projektu Erasmus+ v meste Saluzzo v Taliansku. Viac

O mobilite som sa dozvedel od mojej pani učiteľky anglického jazyka. Zaujal ma nápad tohto projektu a po krátkej debate s rodičmi a ich súhlase som sa do projektu prihlásil. Najviac som sa obával asi ľudí v Taliansku a toho, aká bude komunikácia s nimi. Výber samotných účastníkov mobility prebehol pomocou testov našich vedomostí z anglického jazyka, z odborných predmetov a kvízov o Taliansku. Krátko po tom, ako sme boli vybraní prišiel koniec školského roka a s ním letné prázdniny. Počas prázdnin sme s koordinátorkou a sprievodnými osobami napísali testy a ďalej komunikovali pomocou e-mailu. Mali sme za úlohu pripraviť si prezentácie na témy Slovensko alebo aj firma, v ktorej sme mali vykonávať praktickú činnosť v zahraničí. Taktiež sme mali za úlohu zaobstarať si medzinárodné študentské karty ISIC, keďže boli pre stáž potrebné. Ihneď po návrate do školy nastala naša príprava v anglickom jazyku, na ktorej sme zlepšovali naše znalosti v odborných slovách a angličtine ako celku. Taktiež sa v septembri uskutočnilo rodičovské združenie, na ktorom boli podpísané zmluvy a boli sme detailne oboznámení s projektom samotným. Rodičom, rovnako ako žiakom, sa nápad tohto projektu páčil a podpisovanie zmlúv prebehlo hladko. Do Talianska sme cestovali letecky a kvôli lacnejším letenkám sme mali povolenú batožinu do 8kg. Čo sa najprv zdalo ako malé číslo, tvorilo dobrý odhad toho, koľko batožiny vôbec budeme potrebovať (moja mala niečo cez 5kg). Cesta sa pre mňa začala v nedeľu 30-teho septembra asi o 5:30 ráno, keď som vyrazil z domu, aby som bol pred školou aspoň o 10 minút skôr, ako bol dohodnutý čas odchodu 6:30. Cestovali sme autom do Budapešti na letisko, kde sme mali asi hodinu a pol pred tým, ako sme leteli do Ríma. Po prílete do Ríma sme na letisku čakali približne 3 hodiny na náš let do Turína, kde sme nakoniec dorazili pred ôsmou hodinou večer. Samotné lety boli relatívne pohodlné, aj keď trošku stiesnené. Pre mňa nešlo o novú skúsenosť, keďže som už lietadlom letel aj predtým. Po našom prílete do Turína sme boli privítaní profesorom talianskych študentov ako aj jedným z ich rodičov, ktorí nás autom zobrali z Turína do Saluzza. Cesta trvala asi hodinu. Po príchode do Saluzza sme sa stretli s rodinami, u ktorých sme boli následné 2 týždne ubytovaní. Talianska rodina ku mne bola prívetivá a starala sa o mňa ako o jedného z nich. Dostal som u nich v dome vlastnú izbu a po dlhej ceste som si konečne mohol oddýchnuť. Ďalší deň nasledoval môj prvý deň vo firme. Firma sa volá Nazari Automazioni a zaoberá sa predovšetkým vytváraním programov na ovládanie zariadení mnohých využití. Po krátkej prehliadke firmy, som bol priradený k jednému z pracovníkov firmy, ktorý sa volá Claudio. Vzhľadom na to, že pochádza z Brazílie a precestoval už nejakú časť sveta vedel dobre komunikovať po anglicky a spolupráca s ním bola veľmi jednoduchá. Po práci som každý deň išiel autobusom z mesta Verzuolo, kde sa nachádza firma, do dediny Manta vzdialenej asi 3 kilometre. Vo voľnom čase sme s Paolom (člen rodiny, ktorý neskôr prišiel na Slovensko) chodili na rôzne miesta ako hrad v Mante, alebo staré väzenie v Saluzze. Taktiež ma priučil jeho koníčkom, medzi ktoré patrí aj lezenie, ktoré som si s ním vyskúšal v športovom centre v Saluzze. Vzhľadom na to, že talianski študenti chodia do školy aj v sobotu sme využili tento deň ako príležitosť bližšie spoznať, ako funguje vyučovanie u nich. Budova školy bola staršia, ale renovovaná a v porovnaní s našou školou viac modernejšie vybavená. Študenti ich školy to nemali ľahké, keďže na rozdiel od našich 45 minútových vyučovacích hodín ich hodiny trvajú 55 minút a počas dňa majú iba jednu 10 minútovú prestávku a to o 11:00. V nedeľu sme spolu so študentmi, ktorí neskôr prišli na Slovensko, išli na poznávací výlet do Turína. Tam sme navštívili múzeum histórie automobilov a tiež vyšli na kopec na kraji mesta, odkiaľ bol nádherný výhľad na celé mesto. Samozrejme, keď sa spomenie Taliansko, tak mnohým ľuďom napadne jedlo. Najčastejšie jedlá sú cestoviny a pizza, to by vás po chvíľke mohlo prestať baviť, našťastie sú tu ešte lasagne. Najviac ma zaskočili večere väčšinou až po ôsmej večer, ktoré boli pre každého z nás zmenou. Po dvoch týždňoch nastal čas ísť domov a hneď na ďalší deň privítať talianskych študentov na Slovensku. Talianski študenti k nám došli hladní a vyčerpaní z cesty, takže každého z nich potešilo jedlo, ktoré si pre nich rodiny prichystali. Vzhľadom na to, že môj otec nevie po anglicky, tak u nás nastala menšia jazyková bariéra, ktorá však nerobila žiadne ťažkosti a bola ľahko prekonaná. Paolo sa u nás rýchlo usadil a na ďalší deň bol pripravený na prvý deň v BSH. Prvý deň v práci sa riešili predovšetkým organizačné záležitosti a boli sme rozdelení na jednotlivé pracoviská vo firme. Ďalšie dni sme už pracovali naplno a zaúčali sme našich talianskych kolegov do práce vo fabrike. Práca vo firme bola nenáročná, ale ukázala im ako firma funguje. Voľný čas sme venovali oddychu alebo spoznávaniu okolia. Konkrétne najviac si Paolo obľúbil pamätník bojov o Dargovský priesmyk, keďže talianska história z obdobia druhej svetovej vojny je taktiež plná partizánskych bojov. Taliani spoznali tiež Košice a dokázali si porovnať veľké mestá tu a v Taliansku. Samozrejme sme nechali Paola ochutnať niečo z našej kuchyne ako napríklad bryndzové halušky (ako inak) a veľmi ma potešilo, že naše jedlo je chutné aj pre ľudí z iných krajín. Avšak, ako všetko, aj tento projekt sa blížil ku koncu a po štyroch týždňoch nastal čas rozlúčiť sa. Vzhľadom na to, že sme si všetci navzájom sadli, tak sme vedeli, že nám to bude chýbať. Ostali sme však aj naďalej v kontakte a plánujeme si v budúcnosti stretnutie, prácu alebo aj dovolenku v Taliansku v blízkom okolí našich priateľov. Rozhodne si myslím, že moje rozhodnutie zúčastniť sa stáže stálo za to a dalo mi to do života veľa dobrých skúseností, ktoré mi v budúcnosti môžu pomôcť posunúť sa ďalej, alebo možno aj nájsť si prácu v zahraničí. Ak by sa mi ešte niekedy naskytla príležitosť zúčastniť sa stáže znova, rád by som túto skúsenosť zopakoval.


Monika Žabková a Katarína Kolečanská, Katolícka Univerzita v Ružomberku


NEVÁHALI BY SME VYCESTOVAŤ OPÄŤ.
V roku 2015 sme mali možnosť zapojiť sa do programu Erasmus+ a študovať na Univerzite Palackého v Olomouci. Naša mobilita trvala päť mesiacov a boli to najkrajšie mesiace nášho doterajšieho vysokoškolského života. Našou voľbou bola Univerzita Palackého v Olomouci, pretože sme počuli nielen od vyučujúcich, ale i od priateľov, veľmi dobré odporúčania na kvalitu vzdelávania. Olomouc nie je ďaleko, aj preto sme si zvolili toto mesto. Ale aj kvôli problému s jazykom. Viac

Jedna z nás vie po nemecky, druhá po anglicky a nechceli sme sa rozdeliť. Študovali sme v českom jazyku, ale pravdaže všetky záležitosti ako potrebné tlačivá a spoločenské podujatia boli v anglickom jazyku, ktorý sa jedna naučila a druhá sa v ňom zdokonalila. Keby sme opäť vycestovali na mobilitu do zahraničia, odvážili by sme sa študovať už aj v anglickom jazyku. Univerzita Palackého v Olomouci: vynikajúce prostredie, kolektív, do ktorého sme zapadli, ale hlavne skvelý pedagogický zbor. Po príchode na univerzitu sme sa cítili, ako by sme tu patrili. Ujala sa nás pani doktorka Vavrdová, ktorá sa starala o nás nielen počas konzultačných hodín, ale aj vo voľnom čase. Všetko, čo sme potrebovali, nám s radosťou pomohla vyriešiť. Rovnako aj ostatní pedagógovia. Štúdium na univerzite sme si užili plnými dúškami a keby sme mali možnosť vrátiť sa, neváhali by sme vycestovať opäť. Na univerzite pôsobí študentský tím ESN, ktorý nám naplánoval nielen voľný čas pred semestrom, ale aj počas neho. Zábava, noví priatelia, rôzne aktivity, výlety... To bolo súčasťou našej mobility – spoznávať a objavovať.


Tomáš Tóth


Moja stáž sa odohrávala v pražskom think-tanku Institutu pro politiku a společnost. Organizácia podujatí, písanie článkov, analýza daných tém, spoznávanie nových kultúr a vyvracanie stereotypov, aj tak vyzerala moja stáž. Každodenná interakcia s ľuďmi z rôznych sfér biznisu, NGO, politiky a vypočutie ich názorov vo mne vzbudili nádej, že to s našou spoločnosťou nie je až také zlé a nie všetko je len čierne alebo biele. Viac

Český a slovenský národ disponuje veľkým počtom šikovných mladých odborníkov, ktorí sú prísľubom pre svetlejšiu budúcnosť EÚ. Je jasné, že onedlho bude na rade naša generácia, ktorá bude rozhodovať o smerovaní spoločnosti. Budúci ekonómovia, primátori, bankári, podnikatelia, sociálni pracovníci, politici budú formovať našu spoločnosť a záleží len na nás, akým smerom. Súčasná neistá, nepokojná doba je spojená s krízami, vojnami, terorizmom, rastúcimi sociálnymi rozdielmi aj klimatickými zmenami a so stále zvyšujúcou sa nedôverou v demokratické inštitúcie, ktorá ústi do radikalizácie politickej scény a spoločnosti. Toto je len zlomok toho, čo nás čaká v budúcnosti, avšak verím v progresívne zmýšľanie nových lídrov, ktorí budú pripravení poučiť sa z chýb minulosti a presadzovať zdravé európanstvo a primeranú integráciu štátov do EU štruktúr, kde si nebudeme prekážať, ale vzájomne sa podporovať tam, kde je to prospešné.


Katarína Tomková, Mládež, Španielsko


Ako mladý neskúsený človek, dýchtivý po dobrodružstve a nových životných možnostiach, som si pridala prihlášku na zahraničný pobyt. Erasmus pre mňa znamenal krok do neznáma, vykročenie zo svojej zóny komfortu, narušenie svojho životného stereotypu. Bol to dobrovoľný skok do ľadovej vody, kde sa človek inštinktívne učí plávať. Silná motivácia, chuť žiť inak, učiť sa, objavovať, akceptovať, tolerovať, bojovať boli počiatočnými predpokladmi pre toto dobrodružstvo. Viac

Keď sa človek na to spätne pozerá, uvedomuje si, aký veľký osobnostný prínos je to pre jeho život, z ktorého môže čerpať roky. Bola som na juhu Španielska. Samotné slovo „južanský“ v sebe nesie vášeň k životu. Áno, žila som tam viac a hlavne inak. Povedzme si úprimne, kultúrny šok, jazyková bariéra, predsudky boli nástrahy, ktoré bolo potrebné zdolať. Ale o to stokrát sladšie bolo ovocie prekonaného vnútorného boja. Mala som možnosť stretnúť inšpiratívnych ľudí, ktorí mi darovali kúsok zo svojho prežívania, krásne miesta, ktoré nútia človeka žasnúť. Je povzbudzujúce, keď stretneš mladú divokú dušu prežívajúcu rovnakú výzvu, hoci tá duša je z opačnej pologule. Spolu sa učíte rozprávať, prijímať odlišnosti, objavujete. Je to úžasné a obohacujúce. A potom sa z vás stane iný človek...


Dominika Porubská


V roku 2009 som ako 19 ročné kuriatko odišla ako jediná z našej školy do Rumunska. Nebolo to náročné, keďže o destináciu Rumunsko nebol nijak veľký záujem. Mojim cieľom bolo spoznať krajinu opradenú predsudkami, ktorú čakali veľké zmeny spojené so vstupom do EÚ. Okrem týchto veľkých cieľov som sa tešila na dobrodružstvo a ako sa dokážem sama o seba postarať. Bolo to najlepšie možné rozhodnutie ísť sama. Doteraz mi nie je jasné, ako sa mi podarilo toľko vecí. Ale asi viem, keď ste v prostredí a s ľuďmi, kde sa "všetko dá" tak aj vaše sebavedomie stúpne a dokážete veci, na ktoré sa bežne neodhodláte. Viac

Podarilo sa mi napríklad skontaktovať so Slovákmi žijúcimi v Rumunsku a s ich pomocou zorganizovať výlet do mestečka Nadlac, čo bolo spojené s mojou oslavou 20. narodenín a vynikajúcim obedom v miestnej kolibe. Tam som vlastne prvýkrát v živote ochutnala bryndzové halušky. Neuveriteľné, ale pravdivé :) Druhá Erasmus mobilita bola úplne iná. Išlo o stáž a tento krát som nešla sama, ale s 2 ďalšími spolužiakmi a pripojili sa ešte ďalšie 2 dievčatá z našej školy. Keďže sme sa dostali na 3 letné mesiace na stáž na ostrov Gozo, ktoré je v súostroví Malta, bolo jasné že to bude super, ale spätne to hodnotím dokonca ako najlepšie leto doteraz. Opäť kopec nových špeciálnych ľudí, rozprávkové miesta a do toho zdokonaľovanie svojich pracovných zručností. Erasmus spája ľudí a robí to veľmi sofistikovane. Erasmus je možnosť pre každého mladého človeka, ako sa zdokonaľovať v medzinárodnom konkurenčnom prostredí a robiť si zdravý názor na situáciu vo svete, keďže je v úzkom kontakte so svetom na jednom mieste. Tá zmes národnosti, s ktorou sa dennodenne stretáva v škole, v práci, kde býva, obeduje či trávi voľný čas, zanechá výraznú stopu. A nepochybne je to skvelá skúsenosť, z ktorej čerpám doteraz.


Valéria Čiamporová – učiteľka zo Spojenej školy v Detve


Naša cesta programom Erasmus+ a jeho predchádzajúcimi formami je veľmi dlhá a až je nám ťažko uveriť, že sme nesmelo začínali pred 12 rokmi. S desiatimi žiakmi obchodnej akadémie sme sa vybrali po stopách Jána Kollára do nemeckej Jeny. Učili sme sa všetci – žiaci nemčinu a drobné kancelárske práce, sprevádzajúca osoba starostlivosti o žiakov, ktorí prvýkrát v živote opustili maminkine kuchyne, a vedenie školy náročnému manažmentu medzinárodných projektov. Viac

Stáž však dopadla k spokojnosti všetkých strán, a tak sme smelo pokračovali aj v ďalších rokoch. Ba ešte smelšie – postupne sme rozšírili spoluprácu o nové odbory (mechanik nastavovač, mechanik elektrotechnik) i nové krajiny (ČR, VB). Dokonca sme pod ochranné krídla zobrali aj ďalšie školy zo stredného Slovenska a postupne sa pre nás mobilitné projekty stali „malým“ sústom a prešli sme na strategické partnerstvá. Tieto nám umožňujú výmenu skúsenosti v oblasti OVP a transfer tých najlepších do vlastného školského vzdelávacieho programu. Veľmi si ceníme, že za tie roky sa nám podarilo vybudovať pevné partnerstvá a že sa každý rok vraciame na staré miesta, k starým priateľom. V súčasnej dobe, vyznačujúcej sa globalizáciou a internacionalizáciou, je nevyhnutné pripravovať absolventov i pedagógov s nadnárodnými odbornými kompetenciami, komunikačnými zručnosťami, interkultúrnym zmýšľaním a chápaním. Už pomaly 400 žiakov a pedagógov, ktorí prešli našimi projektmi, či už ako vysielaní alebo prijímaní účastníci, ich spokojnosť, odborný a osobný rozvoj potvrdzujú, že táto forma spolupráce prináša efekt tak pre školu, ako aj pre región. Vďaka projektu môže škola ponúknuť absolventov jazykovo a odborne pripravených a navyše aj s praktickými skúsenosťami v zahraničí.

Aký bol hlavný prínos projektu? Medzinárodná spolupráca je jedna z priorít koncepcií školy. Realizácia projektov prináša do odborného vzdelávania nové prvky, ktoré pozitívne vplývajú na jej priebeh. Za hlavný profit považujeme výmenu skúseností v oblasti OVP a inovácie praktickej prípravy, nové podnety v spolupráci s firmami. Účastníci mobilít si zlepšujú, resp. nadobudnú nové odborné a jazykové kompetencie a tieto následne uplatňujú v praxi. Úspešní absolventi získavajú certifikát, Europass-mobilita.


Linda Bencková, Obchodná akadémia Lučenec


ČO MI DAL ERASMUS+? V súčasnosti je projekt ERASMUS+ rozšírený nielen na vysokých, ale už aj na stredných školách. Obchodnú akadémiu v Lučenci, ktorú som tento rok úspešne ukončila, tento fenomén doslova pohltil. Počas štyroch rokov štúdia na Obchodnej akadémii v Lučenci som sa zapájala do množstva školských aj mimoškolských aktivít a jednou z nich bol práve ERASMUS+. Neexistuje človek, ktorý by si aspoň raz nepoložil otázku: "Aké by to asi bolo odísť do zahraničia?", či už za prácou, štúdiom alebo v mojom prípade na prax. Každý si však musí uvedomiť, že nie všetko je také jednoduché, ako sa zdá. Najdôležitejšou otázkou, ktorú si musíme položiť, je, či sa v danej krajine dohovoríme. Bola som odkázaná sama na seba. Viac

Síce tam so mnou boli aj pani učiteľky ako sprevádzajúce osoby, ale tie neboli stále poruke. Naučila som sa teda samostatnosti a zodpovednosti. Ďalšou prekážkou boli vedomosti. Keď ideme niekam na stáž, mali by sme už čo-to v danej oblasti ovládať. Keďže som tieto požiadavky spĺňala, rozhodla som sa prihlásiť na stáž na Maltu.. Môj prvý dojem, keď sme pristávali na letisku, bol: "To ako vážne?" Vyzeralo to úplne inak ako na obrázkoch, všade sucho, málo zelene a keď nás zaviezli k tete Catherine, ktorá bývala v ošarpanom starom činžiaku, zostala som zhrozená. Z okna som mala síce výhľad na more, ale tie činžiaky naokolo... Mala som pocit, akoby som bola v chudobnej osade. Skrátka to boli len očakávania, nebolo to podľa mojich predstáv. Tým, že som bola nútená všade komunikovať iba po anglicky, ešte aj "doma", vylepšila som si svoje jazykové skúsenosti. Určite sa človek lepšie naučí jazyk, keď je hodený medzi cudzincov. Keďže sme tam išli na odbornú prax, pár slov aj k nej. Ja som praxovala v Department of Health Information and Research. Bola to štátna organizácia, ktorá sa zaoberala výskumom zdravotného stavu miestnych ľudí a zberom informácií o podmienkach žitia v danej krajine. Ja konkrétne som pracovala na archivácii dokumentov ľudí chorých na rakovinu a podieľala som sa na tvorbe štatistík pre štatistický úrad. Tieto nadobudnuté skúsenosti mi dali veľa aj do života, pretože už viem, čo znamená pracovať vo firme, ako to tam funguje a akú veľkú zodpovednosť majú zamestnanci na pleciach. Výhodou celého pobytu bolo najmä to, že počas voľna, keď sme nemuseli byť vo firmách, navštevovali sme rôzne miesta, ktoré sme túžili vidieť. Predstavte si, že sme mali také šťastie vidieť na vlastné oči turistický unikát a slávny prírodný výtvor „Azur window“, ktorý do roka a do dňa zmizlo v mori. Pre mňa bola táto stáž obrovským prínosom nielen pre budúcnosť, ale aj pre formovanie mojej osobnosti. Myslím si, že každý žiak, ktorý dostane takúto príležitosť, by ju mal využiť, pretože takáto šanca sa v živote vyskytne len raz.


Mária Vuláková, Katolícka univerzita v Ružomberku


VO VŠETKOM NÁROČNOM SA UKRÝVA KRÁSA Keď prišli výsledky a stálo tam, že som bola vybratá na Erasmus stáž do Ríma, bola som veľmi šokovaná a vyronila som aj pár sĺz, že to nie je moje vytúžené Švajčiarsko. Dala som sa však na to. A keď prišiel deň môjho odchodu, tešila som sa, ale aj bála. Som magnetom na problémy a ani v tomto prípade to nebolo inak. Už od začiatku ma nejaké sprevádzali, či už s ubytovaním alebo okradnutím. Neraz som si porevala, ale všetko ťažké za sebou skrýva niečo úžasné. Bolo to aj v mojom prípade. Rok v Ríme bol síce veľmi náročný, ale na druhej strane veľmi krásny a nezabudnuteľný, vytvorili sa tam úžasné priateľstvá, ktoré stále pretrvávajú. Bola som v Centre sv. Vavrinca, ktoré založil sv. Viac

Ján Pavol II. pre mládež. Pracovala som tu nie len s mladými, ale robila som aj dobrovoľníčku vo Vatikáne. Jedinečné boli pre mňa momenty, keď som sa mohla osobne stretnúť s dvoma pápežmi: pápežom Benediktom XVI. a pápežom Františkom, ktorého som spoznala ešte ako kardinála Bergoglia. Bolo to pri Bazilike sv. Petra, keď prišiel ku mne a spýtal sa ma odkiaľ som, kde študujem a čo v Ríme robím. Krátko na to sa z neho stal pápež František. Cítila som veľkú radosť - veď ja som sa s ním osobne stretla. Vtedy som si ani len nepomyslela, že budem mať znova možnosť si s ním ešte raz osobne “pokecať”, ale to už ako s pápežom Františkom. Bolo to počas môjho štúdia v knižnici, zazvonil mi telefón a hlas sa ma opýtal, či by som mohla prevziať z rúk sv. Otca pápežskú exhortáciu (apoštolský list na povzbudenie) Evangelium gaudium ako zástupkyňa mladých. Odpoveď bola jednoznačne áno.


Petrana Šagúlová – žiačka Obchodnej akadémie v Rožňave


Prax v Holandsku beriem ako obrovskú skúsenosť. V našej firme k nám boli zamestnanci milí, starali sa o nás, zaujímali sa o našu krajinu a bolo vidieť, že keby slovenskí výrobcovia nemali také prehnane vysoké ceny, tak by s nimi veľmi radi začali spolupracovať. Taktiež sa mi páčilo, že ... Viac

našu prax brali vážne, no na druhej strane nás zahŕňali prácou tak akurát. Každý deň sme mali čo robiť, zaujímali sa o naše výsledky a ochotne nám odpovedali na všetky otázky, ktoré sme potrebovali do školy. Veľkým prínosom bol pobyt v Holandsku ako taký. Slovensko by sa mohlo inšpirovať napríklad prepra¬covanou mestskou dopravou, službami a hlavne milými a ochotnými ľuďmi všade naokolo. Obchodníci si tam svo¬jich zákazníkov naozaj vážia a za každého sú vďační. No samozrejme majú istú mo¬tiváciu, keďže ich platy sú niekoľkonásobne vyššie ako tie slovenské. Napriek tomu, že neovládate ich jazyk, nikto tam na nás v obchode alebo reštaurácií nebude zazerať, ako sa mi to už niekoľkokrát stalo na Slovensku. Za celý pobyt som sa, pravdu pove¬diac, nestretla s nikým, kto by nehovoril anglicky, a teda sa zlepšili moje jazykové schop¬nosti.
Prax určite odporúčam, je to podľa mňa dobré ako pre študentov, tak aj pre školu. Túto príležitosť by mal dostať každý.



Martin Natafalusi


Môj Erasmus príbeh začal štúdiom na vysokej škole, keď som začal ako prvák intenzívne pracovať na plnení môjho sna. Od strednej školy som vedel, že raz chcem pracovať v medzinárodnom prostredí, najlepšie v zahraničí a čo môže byť ideálnejšie ako pracovať pre krajinu, v ktorej ste strávili bezproblémové detstvo a ktorá je vášmu srdcu najbližšia? Štúdiom medzinárodných ekonomických vzťahov a diplomacie na Ekonomickej univerzite v Bratislave sa začal pomaly napĺňať môj diplomatický sen. Po prvých zvládnutých zápočtoch a skúškach som začal rozmýšľať, ako môj sen ešte viac "vyšperkovať" do dokonalosti a vyťažiť zo štúdia maximum. Viac

S touto myšlienkou mi pomohla vtedajšia profesorka ruského jazyka na vysokej škole (ktorú týmto pozdravujem), ktorá mi vnukla myšlienku zahraničného štúdia na jednej z najrešpektovanejších diplomatických univerzít vo svete - MGIMO. Úspešne som prešiel výberovým procesom, priblížil sa o krok bližšie k môjmu diplomatickému snu a začal štúdium v Moskve. Rok v Rusku ubehol veľmi rýchlo a ja, zavalený akademickými a pracovnými povinnosťami, som si to ani neuvedomil. Štúdium na MGIMO, stáž v investičnej banke, konferencia OSN, na ktorej som zastupoval Rusko a iné aktivity ma zamestnávali na 100 %. V našliapnutom plnení svojich snov som pokračoval a po úspešnom absolvovaní ročného štúdia a stáže v Moskve som pokračoval v pobočke investičnej banky v Prahe, kde som strávil letnú štvormesačnú stáž. Dokopy 13 mesiacov v zahraničí mi poskytlo nezaplatiteľné skúseností a kontakty, za ktoré budem v budúcnosti vďačný všetkým, ktorí mi v plnení môjho sna pomohli. Keďže na sebe človek musí neustále pracovať, môj príbeh pokračuje ďalej Erasmus štúdiom na ďalšej uznávanej univerzite v zahraničí - od septembra si ďalej plním svoj sen na Sciences Po Paris :-)


Martina Tkáčová – študentka na Technickej univerzite vo Zvolene


V januári v roku 2014 prišli spolužiaci s nápadom a myšlienkou ísť na ERASMUS+ do zahraničia. Ako partia ôsmich ľudí sme stále spolu komunikovali a stretávali sa, stanovovali sme si klady a zápory, prečo ísť a prečo neísť. Ako mínus bola, samozrejme, ako prvá kladená jazyková bariéra, nad ktorou rozmýšľa asi každý a ktorá je jedným z najčastejších dôvodov, prečo sa nakoniec študenti nezúčastnia mobility. V priebehu minúty však ... Viac

bolo stanovené nespočetné množstvo kladov: spoznať novú krajinu a kultúru, stretnúť nových ľudí, cestovať a tiež zažiť školský systém v iných krajinách a vzdelávať sa v cudzom jazyku. Po celkovom zvážení sme na prednášku o ERASMUS+ mobilite išli traja spolužiaci. Nakoniec sme aj vycestovali v septembri 2014 do Portugalska, do mesta Porto. Bolo to jedno veľké dobrodružstvo.

Všetky veci sme si vybavovali sami, cez letenky, ubytovanie atď. V Porte sme sa mali veľmi dobre, stretli sme milióny iných študentov a partiu sme nakoniec mali vytvorenú z Čecho-Slovákov, čo sa občas stáva, keď človek nechce komunikovať v cudzom jazyku. Neberiem to za nevýhodu, pretože mám priateľov po celých Čechách. Do školy sme chodili do mesta Felgueiras, cca 1 hod. od Porta. Vyučujúci profesori boli schopní hovoriť anglicky a nikdy sme žiadny problém v škole nemali. Všetky skúšky sme zvládli úspešne a po príchode naspäť na Slovensko nám boli aj niektoré predmety uznané. Počas mobility v Portugalsku sme obcestovali Španielsko - Madrid, Barcelona a skoro celé Portugalsko. Jedna A4 nestačí na rozpísanie celého príbehu, ale jednoznačne odporúčam všetkým, aby túto možnosť využili a ničoho sa nebáli. Všetci sme predsa do zahraničia vycestovali po prvýkrát sami a zvládli sme to.

Za najväčší prínos mobility považujem spoznanie nových kultúr, krajín, prírody a hlavne nespočetné množstvo ľudí - kamarátov, zdokonalenie jazyka, načerpanie vedomostí - v každej krajine je iný štýl učenia, prednášania, ale aj robenia skúšok, nové skúsenosti - naučenie samostatnosti, viem si poradiť už takmer so všetkým úplne sama, nadobudnutie zodpovednosti a hlavne milióny zážitkov :) PS: Po Portugalsku som pokračovala v ďalších ERASMUS+ mobilitách. V roku 2015 som vycestovala do Grécka, do mesta Thessaloniki, a posledný ERASMUS+ bol v roku 2016 v Českej republike, v Prahe. Momentálne sa hlásim na ERASMUS+ stáž. Dúfam, že to vyjde :). Tak neváhaj a skús to aj ty!